Chcem sa podieľať na formovaní európskej politiky, nie lobovať

Európska únia bude požehnaním pre európske národy a prínosom pre svet iba vtedy, ak bude schopná koncipovať a presadiť vlastnú politiku v kľúčových otázkach verejného života, dotýkajúcich sa predovšetkým bezpečnosti ľudí, čo v Európe žijú. Pretože v dnešnom globalizovanom svete si to už ani stredne veľké štáty nie sú v postačujúcej miere schopné zabezpečiť samé. Ak sa ale Európska únia stane iba hryzoviskom čiastkových záujmov rozličných skupín a členských štátov, čo ako legitímnych a pre tieto skupiny dôležitých, tak kľúčové otázky Únia s najväčšou pravdepodobnosťou nezvládne a bude sa rozkladať. Je to riziko, ktoré so sebou prináša politická súťaž v pluralitnej spoločnosti. Preto pred voľbami do jediného európskeho orgánu s priamym mandátom európskych občanov, uchádzajúc sa o ich podporu, chcem zdôrazniť, že sa chcem podieľať na formovaní európskej politiky práve v týchto kľúčových otázkach a nie lobovať za záujmy, či predstavy nejakej spoločenskej skupiny.

V demokratickej súťaži ide vždy o hlasy. Ak je spoločnosť pluralitne usporiadaná, ak si ako voliči môžeme v tejto súťaži vybrať z viacerých alternatív (a Pán Boh zaplať, že môžeme), tak „súťažiaci“, teda tí, čo sa o hlasy voličov uchádzajú, vedia, že nikdy nezískajú hlasy všetkých. A preto je celkom prirodzené, že musia niečím upútať, zaujať. Potrebujú svojich spoluobčanov presvedčiť, prečo by práve jemu, jej, mali dať svoj hlas. A tu jestvujú v podstate tri základné prístupy, s čím možno v demokratickej spoločnosti predstupovať pred voliča. Môže to byť politický program, môže to byť ponuka, že uchádzač, bude presadzovať záujmy nejakej skupiny voličov, a napokon to môže byť i čisto marketingový prístup, ktorý neponúka ani reálnu politiku, a v podstate ani ozajstné zastupovanie záujmov. Ak ako voliči uprednostníme uchádzačov z tretej kategórie, teda marketingovo zdatných, ale politicky nečitateľných ľudí, ktorí sa v podstate k ničom dopredu nezaviazali, tak im vypisujeme „bianco“ šek pre ich osobnú kariéru. Ako s ňu naložia, ukáže budúcnosť, pravdepodobne tak, aby si svoje osobné postavenie obhájili i v budúcnosti. Ak vo voľbách uspejú lobisti, teda zástupcovia rozličných partikulárnych záujmov, tak sa budúci verejný život postupne premení na kšeftovanie s nimi. Ak ale bude potrebné vyriešiť nejaké problémy, ktoré sa týkajú spoločnosti ako takej, tak to bude možné iba vtedy, ak dajú voliči mandát nejakému politickému programu.

Dramatický historický príklad ako sa dá podľahnúť riziku rozkladu demokratickej pluralitnej spoločnosti, ale aj príklad toho, ako sa dá sformovať i politika, ktorá spoločnosť vyvedie z katastrofy, svetu v minulom storočí predviedlo Nemecko. Prvá skúsenosť s demokratickou organizáciou Nemecka v takzvanej Weimarskej republike v rokoch 1918 až 1933 dopadla tragicky. Politické kšeftovanie viedlo k nástupu diktatúry a k svetovej vojne. Po nej sa začala nemecká demokracia formovať ako súťaž skutočných politických programov. Jej výsledkom bola politika, spôsobilá z trosiek postaviť nové, demokratické a silné Nemecko.

A nielen to. Po dlhej histórii takmer nepretržitých krvavých vojen medzi európskymi národmi, sa po tej najhroznejšej napokon našli štátnici, ktorí dokázali sformovať i novú kvalitu: európsku politiku. V jej kolíske neboli čiastkové záujmy, chytráčenie, kto dokáže čo najviac „utrhnúť“ pre seba, ani kšeftovanie. Boli to ideály zmierenia a skutočnej spolupráce. Tak sa začala tvoriť politika európskej integrácie. Európska politika.

Udržať ideu európskeho zmierenia, zabezpečiť, aby sa európske národy už nikdy neocitli vo vzájomnom bratovražednom krvavom zápase, je stále aktuálnym poslaním európskej integrácie, dnes už v podobe Európskej únie. Rozpad bývalej Juhoslávie pred dvoma desaťročiami nám ukázal, ako ľahko dokáže prepuknúť násilie, ak mu nedokáže zabrániť konzistentná a pevná politika. Ale idea zmierenia vo vnútri európskeho usporiadania už v súčasnom globalizovanom svete nepostačuje. Stále jasnejšie sa ukazuje, že pokoj v Európe nezávisí len od vzájomných vzťahov medzi európskymi národmi, ale i od vnútornej sily a spoločnej schopnosti ochrániť si tento kút sveta pred ohrozeniami zvonka. Európa bude musieť prevziať viac zodpovednosti za spoločnú ochranu európskych národov.

Budúci Európsky parlament bude pôsobiť v období nastávajúcich vážnych geopolitických zmien. Záleží na tom, koho do neho ako voliči vyšleme. Pretože jedine zhromaždenie s priamym mandátom ľudí z celej Európy môže sformovať skutočne novú politiku. Nevyplýva to síce z právnických dokumentov a európskych zmlúv, ale vyplýva to z podstaty samotnej idey demokracie. Ak sa zrodí nová európska politika, ak dokáže nadviazať na tú, z ktorej sa európska integrácia zrodila a rozvinúť ju pre potreby dnešného sveta, nemám o náš spoločný európsky domov obavu. Na tomto sa chcem podieľať.