Deň po vpáde ruských vojsk do Ukrajiny, 23. februára 2022 som svoj príspevok na sociálnych sieťach zakončil vetou, že Putin túto vojnu nemôže vyhrať. Ak si pamätáte, bol to čas, keď západné krajiny ponúkali Zelenskému azyl a iba málokto očakával, že papierovo slabšia Ukrajina dokáže vojenskej presile vzdorovať. Blitzkrieg však Putinovi nevyšiel a vojna sa zmenila na vyčerpávajúci zápas o to, kto dlhšie vydrží. Ešte na začiatku minulého roka americký prezident a jeho mladšie vice alter ego, hovorili Zelenskému, že nemá karty. Ja som nestrácal vieru, že má a písal som, že o výsledku sa nebude rozhodovať v Bielom dome, ani pri rokovacích stoloch, ale na bojisku. Dnes sa práve tam karta obracia.
Stále si myslím, že to Putin nemôže vyhrať. Aj keď viem, že vojenskú silu agresora ani teraz nemožno podceňovať, platí to, o čom som bol presvedčený od začiatku, Ukrajinci vedia za čo bojujú. A ukázali sa v tom boji aj ako vynaliezavejší. To je veľká devíza a verím, že Ukrajinci už nestratia vojenskú iniciatívu. Ale podceňovať jadrovú veľmoc, ktorej obyvateľstvo je prinajmenej tak odolné, ako to ukrajinské, by bolo chybou. Rusi sa možno, dúfam v to, dohodnú na ukončení bojov. Majú ešte veľa možností, aby vyskúšali i veci, ktoré sa od konca druhej svetovej vojny, našťastie nepoužili. Ale azda prevládne racionálny kalkul, a uvedomia si, že bude aj pre nich lepšie, aby sa vojna skončila.
Ale nebudú kapitulovať. Milí priatelia, viete si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby taká vojenská mocnosť, akou je Rusko, kapitulovalo? Musela by to byť nová svetová vojna, v ktorej by proti nemu bojoval ostrú vojnu prinajmenej celý západný svet. A museli by sme to prežiť. Áno, v takom prípade by sa mohlo napokon stať, po hroznom utrpení miliónov ľudí, že by sa im rozsypal štát, stratili by vojenskú silu a tým zvyškom ich vojensko-politickej moci by už nezostávalo nič, než kapitulovať. Ak dovolíte, takúto kataklizmu si ani v kútiku svojho srdca neželám.
Ja si veľmi želám od samého začiatku, i teraz, aby agresor, Putinov režim, svoju avantúru prehral. Aby musel akceptovať, že sa nepresadil na bojisku, a preto bol napokon nútený dohodnúť sa na prímerí, a potom aj na ukončení vojny, bez toho, aby presadil svoju vôľu. Aby musel ustúpiť od svojich požiadaviek. O tom, aby k tomu došlo, sa rozhoduje naozaj na bojisku. Ale povel na to, aby utíchli zbrane, nemôže vzísť inak, ako z rokovaní. Nebude to kapitulácia. Keď som predvčerom napísal, že pri tom rokovacom stole by mala byť Európska únia, tak som mal na mysli takéto zakončenie vojny. Lebo ono sa to samozrejme môže tak stať aj bez Únie, ale výsledný stav potom bude zodpovedať záujmom tých, ktorí za tým stolom budú sedieť.
Prepáčte priatelia, ktorí veríte v zázraky. Aj ja, ako kresťan v ne verím, ale radšej sa pripravujem vždy aj na situáciu, v ktorej sa zázrak nestane.