Návrat Róberta Fica k moci by postavil Slovensko po boku Viktora Orbana. S jeho žonglovaním a porozumením voči ruskej rozpínavosti a s jeho víziou revízie akéhosi nového Uhorska, ktoré bude vzdorovať civilizačnému vplyvu dekadentnej Európy. Veľmi nebezpečný projekt pre národ, ktorý skoro tisíc rokov v Uhorsku štátoprávne neexistoval a pre štát, ktorý má armádu o polovicu menšiu ako je počet policajtov v New Yorku. Fico si to isto uvedomuje, ale už nemôže inak. Dotlačila ho k tomu tupá Matovičova politika, ktorá zjednodušila všetky zložité problémy Slovenska na takzvaný zápas s mafiou. Pritom Matovič nemá šajnu o tom, čo skutočná mafia je. Preto, ak bude po budúcich voľbách rozhodujúcim tvorcom slovenskej politiky Róbert Fico, už to bude úplne iný Fico, ako ten z jeho predchádzajúcich vlád. A s úplne iným geopolitickým zázemím. Nech sa nikto neutešuje, že je stíhaný a možno ho zavrú. Diktátori sa často dostávajú k moci rovno z basy. Jedinou cestou, ako tomu zabrániť, je politicky ho izolovať. Predovšetkým v jeho domovskom ľavicovom spektre. A to znamená nebrániť sa spolupráci ani s tými, ktorý od Ficovej nebezpečnej politiky odišli. Práve preto, že je nebezpečná. Lebo, ak budeme pokračovať podľa Matovičovho politického vzorca a budeme hádzať všetkých do jedného vreca, tak to nemôže skončiť dobre. Viem, že sa to mnohým poctivým demokratom zle číta, ale čakať na zázrak sa v politike nevypláca.