Aktuality

Rozhodol som sa prijať veľkorysé pozvanie predsedu KDH Jána Figeľa a vrátiť sa po desiatich rokoch do svojej politickej domoviny: do Kresťanskodemokratického hnutia. Toto rozhodnutie je výsledkom ročných diskusií a úvah, najskôr v prostredí MISIE 21, neskôr aj s priateľmi z KDH. Vraciam sa preto, lebo som presvedčený, že súčasná politická realita vo svete vyžaduje sústredenie všetkých síl, ktoré sa hlásia ku kresťanskej politike. Presne o tom bol posledný snem MISIE 21 ako politického hnutia v piatok 19.februára 2010 a mimoriadny snem KDH, ktorý sa z príležitosti 20. výročia kresťanskej demokracie na Slovensku zišiel v Žiline o deň neskôr.

Dzurindovo rozhodnutie nekandidovať v parlamentných voľbách sa zdá byť celkom inteligentným. V čase, keď sa na jeho stranu valí jedno obvinenie za druhým, v situácii, v ktorej sa proti nemu, ako proti osobe, zjednotili už takmer všetci, od vládnej koalície, až po povrchné liberálne médiá, razom akoby všetkým prešiel cez rozum. Diskreditačná kampaň síce bude pokračovať, ale zrazu nebude mať hmatateľného adresáta. V tichom vnútrostraníckom zápase už nenastane situácia, v ktorej by predseda SDKÚ nezískal najvyšší počet preferenčných hlasov. Nezostane mimo tejto vojny, ale bude nad ňou. Ak sa výsledok volieb vydarí, bude to on, kto bude rokovať za stranu o jej pozícii v budúcom volebnom období. Ak voľby dopadnú pre SDKÚ zle, hlavnú ťarchu porážky, a zodpovednosť za ňu, ponesie ten, alebo tá, čo bude na čele kandidátky. Vtipný taktický manéver. Má len jednu chybu: strategicky neprináša nič. Ani Slovensku, ani SDKÚ, a podľa mňa, ani samotnému Dzurindovi.