 Potrebujeme ducha zmierenia a nezávislosti
Malicherné stranícke hádky, úsilie zničiť protivníka, nie ho presvedčiť, honba za bohatstvom, pozíciami, úspechom, arogancia voči slabším, toto je naša realita. Je to studená občianska vojna. Ideály, súťaž myšlienok, úsilie hľadať pravdu, to všetko sa z nášho verejného života vytratilo. To všetko nás oberá o silu a aj o radosť zo slobody. Myslím si, že je tu čas, aby sme začali hľadať cestu k sebe. Je čas, aby sme sa začali usilovať o veľkorysosť. Je čas na zmierenie.
Malicherné stranícke hádky, úsilie zničiť protivníka, nie ho presvedčiť, honba za bohatstvom, pozíciami, úspechom, arogancia voči slabším, toto je naša realita. Je to studená občianska vojna. Ideály, súťaž myšlienok, úsilie hľadať pravdu, to všetko sa z nášho verejného života vytratilo. To všetko nás oberá o silu a aj o radosť zo slobody. Myslím si, že je tu čas, aby sme začali hľadať cestu k sebe. Je čas, aby sme sa začali usilovať o veľkorysosť. Je čas na zmierenie.
Čo vedie k zmiereniu v rozhádanej spoločnosti? Túžba po zmierení nie je slabosť. Naopak, vyžaduje odvahu čeliť radikálom na všetkých frontoch. Zmierenie znamená čeliť pohodlnému politickému zjednodušovaniu, v ktorom my sme vždy tí dobrí a naši politickí protivníci sú vždy tí zlí. Zmierenie znamená učiť sa byť nezávislým od skupinových záujmov, od partajníckej disciplíny a hľadať spoločné dobro.
Aké sú cesty, čo vedú k zmiereniu v spoločnosti? O tom premýšľam odkedy som vstúpil do verejného života. Prakticky od roku 1989.
|
|
1. Som presvedčený, že najdôležitejšou hodnotou je solidarita s každým človekom, ktorý ju potrebuje. Nie taká, akú ponúkajú socialisti, pripravení siahnuť človeku na slobodu. Ja sa usilujem o solidaritu, akú prináša kresťanstvo: aby človek nezostal bez človeka. Vtedy, keď je mu ťažko, keď trpí, alebo keď je ohrozený.
|
|
|
2. Som proti akýmkoľvek privilégiám a výsadám. Pretože ľudia boli stvorení na obraz Boží, a napriek všetkým odlišnostiam, v tom, čo je najpodstatnejšie, sú si rovní.
|
|
|
3. Mýtus, farizejské pokrytectvo a lož sa v politike udomácnili tak, že ich už často prijímame celkom prirodzene, a dokonca niekedy aj radi. Politici nimi zakrývajú nedostatok fantázie a niekedy aj odvahy zápasiť so skutočnými problémami nášho života. Občania ich prijímajú často preto, lebo sa ich prostredníctvom môžu často zbavovať svojej zodpovednosti za verejné veci. Ale na nepravde nie je možné budovať nič dobré. Na to chcem upozorňovať vždy, i za cenu, že verejná mienka, médiá a politický establishment budú obhajovať lož, či mýtus.
|
|
|
4. Som presvedčený, že stupňujúca sa honba za materiálnym bohatstvom a blahobytom nie je cesta ku šťastiu. Na to, aby človek mohol dôstojne žiť, aby mohol plniť svoje poslanie ako otec, matka, či občan, na to potrebuje určitú hmotnú úroveň. Ale kde je srdce človeka, tam je aj jeho cieľ. Prichádzam preto s programom skromnosti.
|
|
|
5. Vo svojej verejnej činnosti považujem za dôležité vymedziť svoj postoj predovšetkým voči dvom základným novovekým politickým hnutiam: voči liberalizmu a voči socializmu. Ako kresťan a demokrat budem vždy pripravený spolupracovať s liberálmi tam, kde je ohrozená sloboda človeka. Tam však, kde bude chamtivosť liberálneho individualizmu šliapať po dôstojnosti malého a slabého, tam budem vedieť spolupracovať aj demokratickým socializmom.
|
|
|
6. Som za ochranu dôstojnosti človeka, za ochranu života, jeho súkromia a svedomia. Nová doba prináša nové ohrozenia. A to tak ohrozenia života ľudí v plnej sile, ako aj tých, čo sa nemôžu brániť. Útoky na súkromie a svedomie ľudí, typické pre autokratické režimy, vystriedala v demokratickom živote nová neúcta voči integrite človeka. Prináša ju úsilie o účinnejší boj proti kriminalite, terorizmu, ale aj po väčšej transparentnosti v médiách. I tu sa chcem zastávať tých, ktorým sa takto krivdí. Ktorí sa dostali pod tlak a klesajú pod bremenom, aké sme v minulosti nepoznali.
|
|
|
7. Pre tých, čo sa obávajú nadobudnutej slobody, mám len jednu odpoveď: cesta k plnšiemu človečenstvu nie je v obmedzovaní demokracie. Tam, kde cítime problém, potrebujeme vždy viac demokracie. Ak dnešný režim zastupiteľskej demokracie nie celkom odráža vôľu ľudu, tak problém nie je v tom, že je priveľa slobody, ale práve málo. Som za posiľovanie priamej demokracie. Nové technické možnosti vytvárajú stále viac príležitostí na to, aby ľudia mohli o verejných veciach rozhodovať stále bezprostrednejšie. Bez toho, aby za nich konali a hovorili ich zástupcovia, či politické strany. Hlavný problém tu už nie je otázka toho, či sa to dá, ale ako prekonať odpor tých, ktorí si na súčasnú podobu demokracie zvykli, pretože im prináša výhody a zisk. Odpor manipulátorov a kupliarov s demokraciou.
|
|
|
8. Moja predstava ekonomickej a sociálnej politiky vychádza z myšlienok nášho rodáka, amerického Slováka, Michaela Novaka. Jeho idea ľudového kapitalizmu, jeho prínos pri koncipovaní sociálnej encykliky Svätého otca Jána Pavla II. „Centesimus annus“ sú pre mňa oslobodzujúcim učením o tom, ako je možné vytvoriť efektívny ekonomický systém bez toho, aby jeho motorom bola ľudská chamtivosť. Cesta siahajúca na slobodu a vlastníctvo je cestou do pekla. Rovnako však cesta ekonomického a sociálneho darwinizmu. Ide mi o to, aby sme hľadali ľudsky ušľachtilejšiu a pri tom efektívnu motiváciu pre našu ekonomickú aktivitu. Taká sa potom môže stať základom dobrej ekonomickej i sociálnej politiky.
|
|
|
9. Voči dnešnému prepojenému svetu by sme mali byť otvorení. Neústupní musíme byť voči teroru, zločinu a zlu v zahraničnej politike, ale otvorení voči európskej integrácii, a všetkému, čo prichádza v tomto svete s dobrou vôľou. Nemá zmysel uzavierať sa pred všetkým, čo je nové a neznáme. V prepojenom svete sa musíme naučiť žiť. Prijímať jeho výzvy ako nové príležitosti, starostlivo skúmať nové riziká a ohrozenia. Musíme sa usilovať v týchto dejoch pôsobiť aktívne. I v tejto oblasti princíp kresťanskej solidarity považujem za určujúci. Európsku úniu vnímam ako veľkú ideu, spôsobilú vytvoriť pod heslom „všetci ľudia budú bratia“ aj pre Slovákov novú, širšiu vlasť.
|
|
|
10. Aj vo verejnom živote potrebujeme nezávislo uvažujúcich a nezávislo konajúcich ľudí. Žiadna stranícka disciplína, mediálna manipulácia či iný nátlak na slobodu rozhodovania, konania a svedomia človeka neprinesie jemu, ani spoločnosti, nič dobré. Musíme sa naučiť rešpektovať odlišný názor druhého človeka. A aj napriek tomu byť schopný pracovať na diele spoločného dobra. O toto som sa vždy usiloval, a to ma viedlo aj k rozchodu s politickými stranami, ktoré odo mňa vyžadovali konať proti svojmu presvedčeniu.
|
|
|
