Keď som si prečítal správu tlačovej agentúry, podľa ktorej dostal poslanec za KDH Peter Gabura dištanc z rokovania svojho poslaneckého klubu preto, lebo sa priatelí s Petrom Tóthom, akoby na mňa dýchlo čosi z minulosti. Presne sa mi vybavila situácia, ktorá sa odohrala pred asi tridsiatimi piatimi rokmi na gymnáziu. Profesor ruštiny vstúpil do triedy, poobzeral sa po nás, a zrazu zlostne vykríkol:"Šimko, zle robíš, že sedíš s Patočkom!"

Bolo by to tak trochu komické, keby to nebolo vo svojej podstate veľmi vážne. Politická strana, ktorá rozbila slovenskú vládu a spôsobila predčasné voľby pretože vraj chcela zmluvu o výhrade vo svedomí, sa v konkrétnej situácii bráni rešpektovať svedomie vlastného člena.

Peter Gabura sa stal poslancom preto, lebo bol vo volebnej kampani veľmi iniciatívny. Získal toľko preferenčných hlasov, že sa posunul z nezvoliteľného 77. miesta až na Vodný vrch v Bratislave. Bol to iste jeho osobný úspech, ale zároveň to boli hlasy pre jeho stranu. Veď kto spočíta, koľko bolo takých, čo volili KDH práve preto, lebo chceli dať svoj hlas Gaburovi? Jeho strana by mu aj mohla byť za to vďačná. A vážiť si jeho mandát. Náš stranícky systém však takéto normálne uvažovanie nepozná. Ak raz predsedníctvo pripraví nejaký návrh poradia (tým prakticky určí, kto je na zvoliteľnom mieste), tak tí ostatní na kandidátke to svojou prehnanou aktivitou už nemajú čo meniť. A ak sa tak stane, tak je takto zvolený poslanec pre vedenie partaje nepohodlný. Toto je dôsledok straníckeho systému pomerného zastúpenia.

Potom sa už nemôžeme ani príliš diviť, že si strany začnú privlastňovať i právo určovať svojim členom, s kým sa môžu a s kým sa nemôžu priateliť. Stretávanie sa s niekým, kto nepatrí do stranou odsúhlaseného okruhu ľudí, je prinajmej podozrivé. KDH to predviedlo v pondelok veľmi úprimne a detsky primitívne. Iné politické strany to takto otvorene nikdy nepovedia, ale voči svojim členom sa spravidla tiež tak správajú. Mám s tým bohaté skúsenosti.

A ešte jedna poznámka: Peter Tóth. Nikto z KDH vlastne nepovedal, čo zlé urobil. Veď byť príslušníkom služieb demokratického štátu nie je predsa nič zlé. Napokon aj Vladimír Palko bol, a aj iní boli. To, že mal konflikt práve s menovaným Palkom, to by asi bolo taktiež dosť málo na to, aby sa jeho meno používalo ako symbol, kritérium niečoho nešpecifikovane zlého. Možno si to moji priatelia v KDH neuvedomujú, a v zásade im iba lezie na nervy poslanec, ktorý podľa ich straníckej logiky nemal čo byť poslancom, ale pritom Petrovi Tóthovi veľmi ubližujú. A mne sa preto žiada sa ho aspoň takto zastať. Pretože i keď mnohých ľudí v KDH, ale i v mnohých ďalších stranách, považujem za svojich priateľov, rovnako považujem za svojho mnohoročného priateľa aj Petra Tótha.

Výhrada vo svedomí, alebo zweigovsky "svedomie proti násiliu", to je veľká téma. Neviem, či sa dá vtesnať do zákona, alebo do medzinárodnej zmluvy. Ale viem, že je možné a treba sa postaviť na stranu človeka, ktorého svedomie moc nerešpektuje. A moc nemusí byť iba štátna moc. Môže to byť aj moc Predsedníctva KDH.