Volebná kampaň je vždy trochu nepravdivá. Populizmus, démonizovanie protivníkov, škandály, strategické fikcie, ideologická a mediálna manipulácia, to všetko vytvára kolorit moderných demokratických volieb. Slovensko sa v tom už nijako neodlišuje od iných krajín so slobodným režimom. Dnes to už máme pre tento krát za sebou, a bolo by dobre, ak sa pozornosť spoločnosti začne znovu sústreďovať na skutočné problémy, ktoré prináša život. Nie je to vôbec samozrejmé. Súčasná politika pripomína totálnu vojnu. Žiadne víťazstvo nie je definitívne a na druhý deň po voľbách začína kampaň už pre tie ďalšie. Napriek tomu by bolo pre našu vlasť, ľudí, čo v nej žijú, ale i pre zodpovedné politické strany dobré, aby sme všetci aspoň na čas začali trochu menej počúvať profesionálov na mediálnu komunikáciu a prieskumy verejnej mienky, a skoncentrovali sa radšej na veci, čo sú v našom spoločenskom živote podstatné.

Predovšetkým treba konštatovať, že je skvelé, ako naša demokracia funguje. Budeme mať novú politickú garnitúru, a je veľkým výdobytkom slobodnej spoločnosti, že sme si o nej rozhodli vo voľbách bez akéhokoľvek nátlaku sami. Nebolo to tak vždy, a aj ak sa nám to dnes azda zdá byť samozrejmým, nemali by sme zabúdať, že i dnes žije stále veľa ľudí v režimoch, ktoré toto neumožňujú.  

Vo chvíli striedania záprahov by sme si však mohli spomenúť aj na pekné a veľkorysé porekadlo: „Sláva víťazom a česť porazeným!“ Ľúty predvolebný zápas zanechal veľa špiny. Vyslovovali sa obvinenia, do spoločnosti sa vypustilo ohromné množstvo negatívnej energie. Pre toho, kto sa dostane k moci vzniká spravidla pokušenie, obrátiť svoju čerstvo nadobudnutú moc voči tým, čo o ňu práve prišli. Vždy sa nájdu takí, čo sa budú tešiť, keď tí, čo boli ešte včera vo svetle reflektorov, budú zajtra na posmech. Keď si do nich budú zrazu môcť beztrestne kopnúť. Ale je to cesta do pekla. Víťaz môže vo chvíli, keď sa ním stane, urobiť veľa dobrého, ale môže aj mnoho pokaziť. Ide o to, že práve vtedy, keď je silný, mal by ukázať, že vie byť veľkorysý. Lebo je to o cti. Ak ukáže, že svojho protivníka síce porazil, ale dokáže si ho vážiť, tak vyšle do celej spoločnosti signál o tom, ako si dokážeme samých seba na Slovensku vážiť. Zdá sa mi, že tejto medicíny sa nám u nás zatiaľ veľa nedostávalo. Ale je tu dnes znova príležitosť. Iba takto totiž môžeme prekonať hlboké vnútorné rozdelenie našej spoločnosti, v ktorej dlhodobo veľké skupiny ľudí, považujú iné veľké skupiny za svojich nezmieriteľných nepriateľov, ba zločincov. Len tak sa dá začať budovať i zmysel pre spoločné dobro. Iba tak sa dá formovať silný a odolný národ. A myslím si, že len takto môže byť náš domov prívetivým miestom pre ľudí, čo v ňom žijú. Ak sa nenaučíme vážiť si druhých, nedokážeme si vážiť samých seba. A budeme večne nespokojní. 

Druhým významným návratom do reality je poctivé odhaľovanie toho, čo nás naozaj v súčasnej dobe ohrozuje, s čim treba naozaj bojovať, a čo je iba politická ideológia. Korupcia je iste hlbokou chorobou každej spoločnosti, ale je len symptómom istého prístupu k životu. Honby za zlatým teľaťom. Úsilím získať bezpracne prospech. Ale na to, aby sme sa s korupciou popasovali, je potrebné riešiť jej príčiny. Nestačí iba trestať dôsledky. Je nutné i v politike nastoliť tému celkového prístupu k tomu, čo je v živote človeka a spoločnosti podstatné. Čo je najdôležitejšie. Ak budeme hovoriť, že je to ekonomika, ak budeme automaticky preberať materialistický prístup života i v najvyššom politickom diskurze, tak sa potom nečudujme, že sme ľudí naučili túto hierarchiu hodnôt premietnuť aj do ich každodenného života. Nová vláda má vždy veľkú príležitosť otvoriť nový pohľad. Priniesť nové témy a usilovať sa pracovať na zmene v tejto hierarchii. A samozrejme, dôveryhodná bude, ak sama pôjde v týchto témach príkladom. 

Jednou z najdôležitejších povinností štátu je nepochybne zaistiť bezpečnosť svojich občanov. Démoni, ktorí rozpútali v minulom storočí dve svetové vojny, stáli za frontmi aj tej štyridsať ročnej studenej, po páde železnej opony nezanikli. Zostali tu, vo svete, ktorý je stále užšie prepojený, stále viac vnútorne závislý a stále plný nebezpečenstiev a brutálneho násilia. Démoni zostali, ibaže sú oveľa menej viditeľní a používajú rafinovanejšie metódy boja. Ale práve preto sa voči nim je potrebné brániť inak ako doteraz. Táto obrana musí byť totiž prípravou na tú vojnu, ktorá nám iba hrozí, nie na takú, akú poznáme z minulosti. I toto je vážna úloha budúcej vlády, úloha, o ktorej sa v predvolebnej kampani veľa nehovorilo, lebo asi nepriťahuje hlasy. Zlyhanie pri jej plnení však môže byť pre krajinu tragické. A to sa týka nielen zápasu voči ohrozeniam zo strany človeka, ale aj voči prírodným pohromám. Na skutočný boj voči živelným katastrófam nie sme pripravení ani mentálne, ani materiálne. I tu platí, že nie všetko sa dá kúpiť len za peniaze. Skutočná odolnosť voči ohrozeniu vôbec nie je materiálnou otázkou. Je to vec ducha. 

Ako kresťanský demokrat cítim aj veľkú príležitosť pre kresťanskú politiku. KDH získalo šancu sa v najbližšom volebnom období podieľať nielen na nevyhnutných reformách našej vlasti, ale mohlo by sa otvoriť i voči reforme kresťanskej politiky. Aj tá potrebuje obrodu, modernizáciu, nové témy, šikovných a mladých ľudí, inak jej môže hroziť osud našich priateľov v českej republike. Otvorenosť, o ktorej hovorí od svojho nástupu predseda Ján Figeľ je naozaj mimoriadne potrebná. Musí to ale byť skutočná otvorenosť, voči novým ľuďom, voči myšlienkam, nápadom. Je potrebné, aby jestvovala aj platforma pre nastoľovanie nových tém. Iba takto môže kresťanská politika načrtnúť dlhodobú a modernú víziu svojej politiky. Základný program pre premenu spoločnosti zaťaženej materializmom a hedonizmom. Premenu, zameranú na pozitívne hodnoty. Aby sa spoločnosť stala odolnejšou, a napokon aj vnútorne spokojnejšou. Takáto vízia umožní formulovať oveľa zrozumiteľnejšiu politickú líniu. Líniu, ktorá sa dokáže odpútať od záujmov podnikateľských skupín, stojacich za súčasnou slovenskou politikou. Záujmov, usilujúcich sa jej z pozadia diktovať svoje zámery, ktoré oligarchovia vydávajú za potreby celej spoločnosti.  

KDH dostalo pre formovanie novej a vlastnej politiky vo voľbách slušný priestor. Bude zrejme súčasťou budúcej vládnej koalície. Je príležitosťou, a nazdávam sa i poslaním kresťanskej politiky, aby tejto koalícii hľadala zmysel pre skutočné spoločné dobro. Aby v nej zastupovala jednoduchých a slabých ľudí proti záujmom mocných finančných a podnikateľských skupín.  Aby skrátka za pochodu formovala novú kresťanskú politiku. Som presvedčený, že to bude predovšetkým požehnaním pre našu vlasť, pre ľudí, ktorí v nej žijú, ale v konečnom dôsledku to bude i cesta k podstatne lepšiemu volebnému výsledku vo  voľbách v budúcnosti.