Bol som pri zostavovaní štyroch vlád. Dvakrát som asistoval vo vyjednávacej delegácii za svoju stranu (bolo to vtedy KDH), konkrétne pri vzniku federálnej vlády po prvých slobodných voľbách v roku 1990, a potom pri vytváraní záchrannej osemmesačnej vlády Jozefa Moravčíka v roku 1994. Po voľbách o štyri roky neskôr, ako aj po tých ďalších v roku 2002, som bol vedúcim redakčného týmu pre programový podklad koaličných vlád Mikuláša Dzurindu. Je to vždy práca, o ktorú médiá a verejnosť neprejavujú veľký záujem, pretože neprináša bezprostredné pikantné zvraty a škandály, aj keď ten, kto pri nej je, vie,  že môže takmer s istotou predvídať, aké vnútorné konflikty budúca vláda zažije. Predstavy koaličných strán sú vždy prirodzene rôzne, a niektoré všeobecné zásady, že to, na čom sa všetci nedohodnú sa proste nebude meniť, sa ľahko povedia, ale život spravidla prinesie čosi iné. Keď strane na niečom naozaj záleží, i ak v istej chvíli, kedy potrebuje dohodu s inou stranou, môže urobiť kompromis, časom sa k spornej veci takmer s istotou predsa len vráti. Už aj preto, lebo kompromisy si po uplynutí niekoľkých rokov (a niekedy aj oveľa skôr) začnú ich účastníci obvykle vykladať po svojom. Mám s tým viacnásobné praktické skúsenosti. Napriek tomu si na zostavovanie programového základu vo všetkých štyroch prípadoch spomínam ako na prácu plnú oduševnenia a nádejí. A napriek chybám, ktoré sme potom urobili (a kto ich nerobí?), som dodnes hrdý na všetky tie štyri obdobia. Boli to presne tie roky, v ktorých sa naša spoločnosť dramaticky menila. Z postkomunistickej, skoro zabudnutej krajiny, sa Slovensko stalo modernou, slobodnou a demokratickou republikou, s fungujúcim pluralitným politickým systémom a trhovou ekonomikou. Stalo sa súčasťou hlavných zoskupení západnej civilizácie. Som presvedčený, že vlády práve v týchto časových obdobiach pre to urobili rozhodujúce kroky. A dnes je tu znovu nová, nádejná príležitosť, posunúť našu vlasť ďalej. Teším sa z toho, a pevne verím, že tí, čo pracujú na programových základoch budúcej vlády, si to uvedomujú. Pretože od nich závisí, aké bude mať nový kabinet noty. Lebo ak napíšu dobrý part, a ak bude kapela vedieť podľa neho hrať, bude aj dobrá muzika.

Myslím si, že v tejto chvíli treba zdôrazniť dve dôležité veci. Predovšetkým pokračovanie civilizačnej transformácie Slovenska môže byť úspešné iba ak pôjde o cieľavedomý proces. To sme si boli vedomí pri koncipovaní programového základu budúcich vlád vo všetkých prípadoch, na ktorých som sa v minulosti zúčastnil.  

Preto je teraz už potrebné opustiť slovník a priority propagandistických predvolebných agitátorov, ktorí pochopiteľne zdôrazňovali veci, čo mohli zaujať voličov. Je to prirodzené, a pre úspech vo voľbách to bolo potrebné. Nie vždy však sú to veci, čo sú podstatné aj pre budúci vývoj spoločnosti.  

Toto je nutné mať na pamäti osobitne pri prijímaní kompromisov. Iste je dobre urobiť kompromis tam, kde ide o slogan, dobre znejúci, ale ak ide v podstate o drobnosť. Na druhej strane to, čo môže spoločnosť naozaj zmeniť, posunúť, transformovať, tam bývajú kompromisy často skôr osudné. Pretože polovičatá reforma je horšia ako stabilizácia jestvujúceho stavu. Pravda na to treba odvahu, a tá je potrebná nielen vtedy, keď sa budú prijímať príslušné zákony, ale už teraz, keď sa koncipuje program. Strany, ktoré vytvárajú koalíciu, si musia vyjasniť, čo sú takéto nosné témy pre budúcnosť, nie ich samých, ale našej vlasti. A tam je dobre radšej o trochu dlhšie diskutovať, argumentovať, ale potom uzavrieť dobrú dohodu. Nič nás nenaháňa! To sa vždy objavia také netrpezlivé reči, ako dobre by bolo zostaviť vládu čo najskôr. Nie je to pravda. Dobre je zostaviť vládu s čo najlepším programom.  

Ak je niečo sväté napríklad pre SaS, a je to ich veľkou témou po celú dobu existencie tejto strany, tak by nebolo dobre, len preto, aby sa vláda čo najskôr zostavila, túto tému odsunúť, alebo zmrzačiť. Mám na mysli hlavne otázku odvodového bonusu. Súčasná Európa hľadá, a bojí sa nájsť opatrenia, ktoré by dali odpoveď na to, aká by mala byť sociálna politika v spoločnosti, ktorá dramaticky starne. Myšlienka odvodového bonusu je odvážnym pokusom nájsť takúto odpoveď. Bolo by dobre teraz, keď sa koncipuje program pre činnosť budúcej vlády, sa s touto témou veľmi zodpovedne vyrovnať. Aby sme nepremrhali veľkú príležitosť iba preto, lebo iní koaliční partneri sa tým zatiaľ v podstate ani veľmi nezaoberali. 

Druhá poznámka k týmto dňom je k budúcemu pôsobeniu strán, čo vytvárajú koalíciu. To, že sú rôzne, môže byť zdrojom konfliktov, ale je aj veľkou príležitosťou na získavanie oveľa širšej spoločenskej podpory. A každá vláda by sa mala usilovať o čo najširšiu spoločenskú podporu pre svoju činnosť. Len tak môže niečo v spoločnosti vykonať tak, aby to malo dlhšie trvanie. Nestačí si len spočítať, či má dosť poslancov v parlamente. 

SDKÚ je osvedčenou reformnou stranou, ktorá oslovuje predovšetkým aktívnych ľudí. Podnikaví ľudia, živnostníci, skrátka to, čo sa označuje pomerne nie príliš presným termínom stredná vrstva, má svojho politického reprezentanta v najsilnejšom subjekte budúcej koalície. Je to dobre, a iste má zmysel, aby v tomto svojom zameraní SDKÚ pokračovala. 

SaS je novou stranou, akousi politickou šťukou týchto volieb. So záujmom som si prečítal jej program. Už dávno som s potešením študoval publikáciu o odvodovom bonuse, ktorú vydal pred rokmi dnešný predseda SaS Richard Sulík a som zástancom tejto myšlienky. Jeden môj kamarát sa o tejto strane vyjadril, že spôsobom komunikácie s verejnosťou je SaS politický subjekt 21. storočia. Niečo na tom je, už aj preto, lebo nepochybne sa mu podarilo zmobilizovať mladú generáciu. Skvelá vec! Pretože ak nebudú mať mladí záujem o verejné veci, tak môže byť demokratický režim v budúcnosti veľmi slabý. Bude ho ovládať iba malá skupina akejsi elity, bez toho, aby ju väčšina spoločnosti mohla efektívne čo len kontrolovať. Novej strane SaS sa v týchto voľbách podarilo osloviť mladých ľudí nielen tak, aby sa zdvihli, a šli odovzdať hlasovací lístok, ale prebudili v nich záujem o politiku. Mnohí mladí ľudia si len teraz uvedomili, že politika sa ich týka. Že sú súčasťou demokratického mechanizmu. Toto vťahovanie mladej generácie do verejného života by malo pokračovať. Ak by sa aj počas činnosti budúcej vlády podarilo, aby sa o ňu zaujímali aj mladí ľudia, bola by to úžasná a nová vec v našej demokracii. 

Nová strana Most – Híd, strana spolupráce Maďarov a Slovákov, sa zjavila v pravý čas. Spoza Dunaja už dlhší čas zaznievali stále ostrejšie slová a nastoľovali sa čoraz kontroverznejšie témy. Doterajšia slovenská vláda na tieto znepokojujúce signály nedokázala nájsť náležitú odpoveď. Bugárova strana s ňou v týchto voľbách prišla. Maďari na Slovensku, ale i mnohí slovenskí voliči strany Most – Híd, dali jasnú odpoveď: neželajú si konfrontáciu. Je to životný záujem Slovenska, a som presvedčený, že aj Maďarska. Budúca koalícia by mala túto veľkú tému rozvíjať, a opierať sa vo svojej politike o veľkú časť spoločnosti, ktorá nechce vyostrovanie napätia. Vykoná tým pre túto časť Európy, a hlavne pre naše národy, požehnané dielo. 

Na záver si nechávam moju politickú domovinu, Kresťanskodemokratické hnutie. Mnohí od nás očakávajú hlavne klasické témy o morálke a o záujmoch cirkví, prípadne spoločenstva veriacich. Iste, nikto to za KDH neurobí. Ale keby sme zostali iba pri tom, bolo by to málo. Ak má KDH priniesť do budúcej vlády ozaj cenný vklad, taký, čo ju bude posilňovať, tak by si malo celkom cieľavedome vytýčiť víziu, aby v tejto tak trochu panskej koalícii,  kresťanské hnutie zastupovalo prostých ľudí. Nie elitu, nie strednú vrstvu, nie podnikateľské záujmy. Tí všetci budú mať v budúcej vláde svojich dostatočne mocných reprezentantov. KDH by sa molo obrátiť na tých ostatných. Neprenechať ich opozícii. Nie však lebo tých ostatných ľudí je veľa. Nie prednostne z politických dôvodov. Predovšetkým by sa o to malo KDH usilovať preto, lebo kresťania tu nie sú na to, aby moralizovali a súdili, nie sú tu ani na to, aby hrali v hre, ktorú koncipujú záujmy iných, ale biblicky povedané, sú tu preto, aby stáli na strane siroty a vdovy. Aby pomáhali. A KDH má na to teraz skvelú príležitosť. Nadviazalo by tým na tie najlepšie a najkrajšie tradície slovenskej ľudovej kresťanskej politiky.