Ján Čarnogurský nedávno uverejnil príspevok pod názvom „Putinova stratégia vychádza“. Jeho príspevok sa šíri sociálnymi sieťami a zachytil som ho aj na facobookových účtoch ľudí, ktorí nepochybne ruskú imperiálnu vojnu nepodporujú. Vraj preto, aby sme o tom polemizovali.
Lenže v to príspevku nejde o polemiku. Hoci by sa dalo. A to od prvej vety, v ktorej Jano tvrdí, že Západ získal súhlas so zjednotením Nemecka za sľub Gorbačovovi, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Je to blud. Aký Západ? Kto konkrétne mohol taký sľub za celý Západ vôbec dať? Západ vtedy (i teraz) pozostával z desiatok suverénnych štátov a žiaden z nich nemá oprávnenie hovoriť za ostatné. A i keby niekto taký politický sľub vyslovil, koho by taký sľub vôbec mohol viazať? Iba ak jeho samého. Už vládu, čo by nastúpila po ňom nie. Dobre si pamätám na tú dobu. Žiaden právne záväzný a verejne známy záväzok takého typu nezaznel. A Nemecko sa na to, či sa môže zjednotiť ostatne nikoho nepýtalo. Nepáčilo sa to ani Sovietom, ani Američanom, a ani mnohým ďalším západným štátom. A napokon o päť rokov po zjednotení Nemecka sme v KDH viedli vnútornú diskusiu o tom, či podporíme prihlášku Slovenska do NATO. Čarnogurský túto rozpravu vyvolal, lebo chcel, aby sme to nepodporili. Bola to poctivá diskusia, ktorú napokon prehral. Mám ešte texty, ktoré sme vtedy napísali. V tom Janovom niet zmienky o takomto záväzku Západu. Keby jestvoval, nemohol ho nepoužiť. Dnes, po tridsiatich piatich rokoch to však píše, akoby to bol známy fakt.
Lenže jeho príspevok nie je slovom do intelektuálnej diskusie. Je súčasťou imperiálnej vojny, ktoré Rusko vedie proti Ukrajine a aj proti Západu. Lebo súčasťou tej vojny je aj informačná vojna. Cieľom tej druhej je oslabiť schopnosť napadnutého brániť sa. A tomuto napomáha aj môj niekdajší stranícky šéf svojim, podľa mňa, nehorázne cynickým príspevkom.
Pravda je taká, že Rusi už boli na predmestí Kyjeva. Čakali, že sa ukrajinská obrana zlomí za niekoľko dní, alebo týždňov. A ona vzdoruje už štyri roky! Vytlačila okupantov z blízkosti hlavného mesta a z mnohých ďalších území, ktoré vďaka momentu prekvapenia na začiatku zabrali. Putin sa vo svojich očakávaniach úplne prepočítal. Jeho stratégia bola od začiatku chybná. Tak ju bol nútený meniť. Odvtedy sa vedie zákopová vojna, v ktorej napriek prevahe zdrojov Rusi nedokázali zviesť a vyhrať žiadnu rozhodujúcu bitku. Systematicky bombardujú celú Ukrajinu, roztrieskali energetickú infraštruktúru, zabili státisíce Ukrajincov, ale zlomiť ich nedokázali. A platia za to aj sami obrovskými stratami. Toto je krvavá vojna, ktorú rozpútal postsovietsky imperátor Putin, a ktorú bohužiaľ podporuje aj náš niekdajší priateľ Ján Čarnogurský. Je mi to ľúto a modlím sa zaňho. Ale nenechajme sa jeho bludnou rečou pomýliť! Putinova stratégia vedie železnou logikou do zatratenia, do ktorého sa napokon prepadli všetci tyrani. To mu vychádza. Ale Ukrajinu, i svet, ešte čakajú lepšie časy. Aj vďaka hrdinstvu jej a jeho obrancov. A verme, že i vďaka našej odolnosti neklesať na duchu.