Pokračujem vo svojich úvahách o štrukturálnej obnove KDH. Pripomínam, že to robím preto, lebo spôsob, ako vládna vykonáva svoju moc, a i stav parlamentnej opozície, predovšetkým záťaž, ktorú si so sebou nesie z minulosti, môžu spôsobiť, že volič, čo si neželá viac, než pokojný, fungujúci, demokratický štát do pekného počasia i do nepohody, nebude mať v budúcich voľbách koho voliť. Preto už dlho volám po tom, aby sa sformovala politická alternatíva. KDH by mohlo pri jej formovaní zohrať kľúčovú úlohu. Ale nepôjde to bez toho, aby i ono našlo guráž, silu a vôľu obnoviť sa.
Dnes by som rád zdôraznil, že vrcholová politika je nesmierne dynamická činnosť. Ľudia, ktorí majú radšej pokojnú a tichú každodennú prácu sú pre spoločnosť veľmi užitoční, ale ako politickí ťahúni sa budú iba trápiť. Veľa samozrejme záleží od tejto osobnostnej výbavy vrcholových politikov. O tom ale neskôr.
Veľa však záleží aj od pravidiel, podľa ktorých politické strany žijú. Sú aj pravidlá, ktoré vytvárajú priestor, aby sa v nich funkcionári pohodlne zabetónovali. A oni to majú samozrejme väčšinou radi. Udržia sa aj bez veľkej námahy, ale v konečnom dôsledku to potom oslabuje kondíciu ich strán. Vedel by som uviesť viacero príkladov toho, ako nádejné politické štruktúry zleniveli a prestali držať krok s dynamizmom verejného života. Rozhodujúcim demokratickým nástrojom, ktorý bráni tejto umŕtvujúcej tendencii je súťaž.
Myslím si, že KDH by sa malo vrátiť ku každoročnej voľbe aspoň vrcholových funkcionárov. Súťaž pred zrakmi členov i voličov povzbudzuje tvorivosť, schopnosť pohotovo a jasne zaujímať postoje a obhajovať si ich, ale je tiež systémovým nástrojom kontroly toho, čo, a ako robia. Čím častejšie sa volí, tým čerstvejší vzduch sa do politického spoločenstva môže dostať.