Po úvode Programového vyhlásenia KDH schváleného ustanovujúcim zjazdom po Zamatovej revolúcii, v ktorom sa hovorilo o tom aké hnutie chceme vytvoriť, nasledovala prvá kapitola, opatrená nadpisom „Tradícia“. Je to preto, lebo hovorí o tom, z čoho nové politické hnutie vychádzalo. Na čo zo skúsenosti našich predkov chcelo nadviazať. Znie takto:
„Naša vlasť, náš národ, naše dejiny sú od počiatkov spojené s kresťanstvom. Kresťanstvo stálo pri kolíske našej etnogenézy. Jeho prijatím sme si zachovali národnú identitu počas ôsmich storočí spolužitia s inými etnickými celkami, ale najmä v obdobiach útlaku. Kresťanstvo stálo aj pri zrode dnešného procesu. Preto by sme pri vytváraní novej politickej kultúry ostávali len na povrchu, ak by sme sa držali iba demokracie a opomínali kresťanstvo.“
Stručne a jasne. Celkom cieľavedome sme nechceli pokračovať v tej nešťastnej politike katolíckych politických strán, ktoré sa koncom 19. storočia zrodili v kultúrnych vojnách proti nastupujúcej liberálnej demokracii. Pamätám sa, ako pri týchto formuláciách návrhu nášho východiskového programu varoval Ján Čarnogurský viacerých, čo prichádzali s pohodlnými predstavami o tom, ako vytvoríme stranu, čo bude pokračovaním niekdajšej HSĽS. „Možno vám hovorili, ako úžasne to všetko ´pučalo´ a rozvíjalo sa, keď Hlinka začínal, ako významnou sa jeho strana stala za prvej československej republiky, ale nikdy nezabudnite, ako tragicky to všetko skončilo. Nechceme kontinuitu s HSĽS. Chceme nové kresťanské hnutie!“, približne takto hovoril pri príprave tohto textu.
Chceli sme v tom, na čo bude nové kresťanské hnutie nadväzovať, z akých tradícií bude čerpať, načrieť oveľa hlbšie. Chceli sme sa opierať o vieru v lepší svet, ktorá dávala silu našim predkom po celé naše dejiny. Ale celkom osobitne sme chceli celkom prirodzene nadviazať na tú najčerstvejšiu, hrdinskú tradíciu tisícov prenasledovaných mužov a žien, kresťanov, medzi ktorých patrila veľká väčšina tých, čo vzdorovali ateistickému režimu a teraz s touto vierou začali budovať politické hnutie. Niektorí z nich strávili mesiace, či roky v komunistických žalároch, a väčšina z nich musela žiť v podmienkach, čo im zdanlivo zmarili mnoho, či niekedy skoro všetko, za čím sa v živote na tejto zemi tak často naháňame. Osobitne k tomuto, poslednému obdobiu smerujú tie slová programu, že „kresťanstvo stálo aj pri zrode dnešného procesu“. Lebo nie bez preháňania sa vtedy hovorilo, že u nás na Slovensku Novembrovú revolúciu začal Bratislavský Veľký Piatok už 25. marca 1988. Toto je tradícia, z ktorej celkom vedome, povstalo Kresťanskodemokratické hnutie. Nie boj proti predstavám liberálne zmýšľajúcim ľuďom. Veď to boli v boji za slobodu naši spojenci. Toto je najvýznamnejšia genetická informácia hnutia, ktoré v tomto zápase vzniklo.