Paralely s Mníchovom 1938, ale i s okupáciou v roku 1968 sú trefné. Ale iba pokiaľ ide o logiku argumentácie agresora. A platí aj to, že tieto paralely povzbudzujú politické sily v bývalých krajinách východného bloku (teda i u nás), ktorým svitla nádej na revíziu usporiadania, čo sa vytvorilo po skončení studenej vojny. Nepodceňujme to, lebo o tom budú aj u nás najbližšie parlamentné voľby. Ale zasa nech nám to ani nepodlamuje našu vieru v silu slobodného sveta! Pretože pri vojnovej ruskej propagande tie paralely aj končia. Zo strednodobého hľadiska ruské tanky na území cudzieho štátu, proti vôli jeho ľudu a i jeho vlády, bez podpory kohokoľvek na svete, to nebude pohodlný “dočasný pobyt vojsk”. To bude ich druhý Afganistan. Vo vojenských operáciách, v ktorých budú mať ruské ozbrojené sily početnú a asi aj technologickú prevahu, azda môžu načas uspieť. Proti nim však stojí odhodlanosť obetí, ktorých odpor nezlomia. Proti nim stojí solidarita celého slobodného sveta. Túto vojnu Putin nemôže vyhrať.