Prečo je to hlasovanie osudovou križovatkou?

Keby som nemal rád KDH, tak by som možno teraz len ticho sledoval, kam sa rúti. Ale osud tejto jedinej ponovembrovej strany, ktorá ešte zostala, a hlavne osud našej domoviny mi nie je ľahostajný. To hlasovanie o ústave bude mať mimoriadne veľký symbolický význam.

Asi nikto ani v terajšom vedení KDH nie je tak naivný, že by veril v nejaké vnútorné obrátenie Róberta Fica. Ostatne ani on sa netvári, že by chcel do ústavy vložiť biblické vymedzenie, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Fico je predovšetkým politik a tento ústavný symbol je súčasťou jeho oveľa zásadnejšieho politického zámeru. Nijako sa tým netají, veď to mali kdesi ako ústredné heslo akéhosi rokovania a neustále to opakuje. Chcú postaviť hrádzu liberalizmu. Preto si rozumie nielen s Orbanom, ale aj s dlhodobou tradíciou ruskej protizápadnej politiky. Ruskí cári i spisovatelia oddávna brojili proti liberálnemu Západu. Putin vyslal vraždiace vojsko proti bratskému slovanskému národu, lebo sa podľa neho rozhodol s týmto hriešnym, liberálnym svetom zhrešiť. Fico, ako obratný politik vycítil, že tuto je terén pre ideológiu, ktorá upevní jeho moc. A tak sa z neho stal slovenský bojovník proti tejto pliage. A nehovorí o tom iba teoreticky. Nie je skoro vystúpenie, v ktorom by menovite nepovedal, kto je na Slovensku jej nositeľom. Okrem najrôznejších inštitúcií a zoskupení slobodnej občianskej spoločnosti sú to predovšetkým politické strany, čo sú v opozícii. Okrem jednej. Okrem KDH. Lebo tam cíti šancu.

Predstavitelia KDH, ktorí mu na túto návnadu naleteli neustále pripomínajú, že inak s politikou Smeru nesúhlasia, len táto jedna vec je súčasťou nášho programového nastavenia, a preto nie je dôležité, s kým budú za ňu hlasovať. Lenže viete si predstaviť, ako bude po tom, čo by KDH poskytlo svoju tehličku do tejto symbolickej hrádze proti liberalizmu (ktorá by sa bez nich v ústave nezjavila), vyzerať Majerský, keby sa zjavil na opozičnej tribúne spolu so Šimečkom a Gröhlingom?

Môžete samozrejme namietať, že týmto izolovaným hlasovaním nejde KDH nijako podporiť ani Ficov zápas proti liberalizmu, a už vôbec nie jeho politiku, ktorá si rozumie s ruským agresorom. Ibaže symboly majú v politike obrovskú silu. Keď ako člen a volič tejto strany slušne upozorňujem na pravdepodobné dôsledky, zjavujú sa pod mojimi príspevkami reakcie niektorých členov KDH, ktorí ma vyzývajú, aby som už dal pokoj, a aby som šiel za svojimi progresívnymi a liberálnymi kamarátmi. Milí priatelia, oni si to možno ešte ani plne neuvedomujú, ale mentálne týchto Fico pre svoj antiliberálny front už má. Našťastie v KDH nie sú len takí. Veľa členov a veľa voličov tohto hnutia má zdravé inštinkty, vedia ako draho bola vykúpená sloboda, v ktorej žijeme, a kto v tom boli naši spojenci, a hlavne bez koho túto slobodu neubránime. Kádehákom, tým, čo ma vyzývajú, aby som odišiel, ale hlavne tým druhým, ktorí tejto nebezpečnej križovatke rozumejú, chcem odkázať, že som kresťanským demokratom a ním aj zostanem. Čo bude s KDH, o tom rozhodnú tí, čo nesú zodpovednosť za jeho súčasnú politiku. Ako som už napísal, nie je mi to jedno, ale dokážem sa vyrovnať so všetkým. A hľadať potom cestu, ktorá kresťanskú demokraciu vyvedie z izolácie, ktorá jej hrozí.