Pri pohľade na tieto dubové listy som si spomenul na poeticky znejúci názov Dumbarton Oaks (teda Dumbartonské duby). Je to miesto neďaleko Washingtonu, kde v lete roku 1944 začali diplomatické rokovania, z ktorých napokon vzišla architektúra medzinárodných vzťahov založených na rešpektovaní suverenity štátov, odmietnutí vojny ako riešenia nezhôd medzi národmi a veľmi precízne vyváženého pomeru medzi silnými a slabými. Nebol to dokonalý systém, ale osemdesiat rokov uchránil svet pred svetovou vojnou. Uvidíme po zajtrajšku, či túto z krvi zrodenú konštrukciu lepšieho a bezpečnejšieho sveta dve najväčšie jadrové mocnosti ešte aspoň čiastočne uznávajú. Alebo sú rozhodnutí pokračovať v ceste, na konci ktorej bude jej deštrukcia, návrat k zákonu džungle a s neúprosnou logikou zrejme napokon aj globálny konflikt. Modlime sa! Lebo ani duby nežijú večne.