Rokovanie s Ficom

Zdá sa, že búrka iste dobromyseľnej kritiky už doznieva, ale ja sa dnes chcem Šimečku a Majerského zastať. Prijali pozvanie na rokovanie s predsedom vlády o veci, ktorá je pre štát dôležitá. Vyjadrili svoje postoje a neurobili žiaden nečestný obchod. Nestretli sa potichu, nestretli sa bez toho, aby verejnosť vedela o čom hovorili a na čom sa dohodli. Svoje stanoviská po rokovaní všetky strany otvorene prezentovali. I keď môžeme mať kadejaké averzie (a Šimečka po tom cirkuse v parlamente na ne právo má), ale v demokratickej politike sa rokovanie o vážnych otázkach neodmieta.

Pamätám sa, ako sme na jeseň v roku 1994, asi mesiac po brutálnej “noci dlhých nožov” prijali na centrále KDH predsedu HZDS Mečiara. Lákal nás do svojej tretej vlády. Stretnutie malo širokú publicitu a mnohí nás zaň vtedy tiež kritizovali. My sme však ani na sekundu jeho ponuku nemali záujem prijať. Povedali sme mu, a potom aj verejnosti, že my do jeho vlády nevstúpime, ale máme štrnásť podmienok, za ktorých by sme si vedeli predstaviť podporiť jeho menšinovú vládu. Nimi by sa prakticky anuloval mocenský prevrat, ktorý sa udial v tú spomínanú noc. Mečiar to samozrejme nemohol prijať. Postoje zostali jasné a boli sme to napokon my, kto bol motorom toho, že sme ho o štyri roky v riadnych voľbách odstavili od moci.

Takzvané slovné pasce, rôzne špekulácie a komentáre, to všetko uplynie. To, čo zostáva, je sila postojov. Radikálna hurá politika, orientovaná na lajky pod statusmi a expresívne slová určené pre večerné správy, viedla v minulom volebnom období k tomu, že jej predstavitelia prešustrovali ústavnú väčšinu a premárnili obrovskú príležitosť, ktorú im, ako potomkom ponovembrovej politiky nadelili voliči. Rehabilitovať ju a vrátiť do hry môže len inteligentná politika, ktorá bude demokratická, ale zachová si pevné postoje. V týchto dňoch si pripomíname aj mníchovskú konferenciu. Hanebné nebolo, že sa britský a francúzsky premiér s Hitlerom stretli. Hanebné bolo, že mu ustúpili. Šimečka a Majerský nič také na pondelkovom rokovaní na Úrade vlády neurobili a u mňa zmaturovali.