Zo snemu KDH v Ružomberku som v sobotu večer odchádzal povzbudený. Nie kvôli výsledkom, ktoré schválil, tie sa mi niektoré páčili, iné menej, ale kvôli rozprave. Už dlhší čas, niekoľko rokov, som vnímal, ako sa z nášho verejného života, ale aj z tohto hnutia, ktoré mi prirástlo k srdcu, vytrácala poctivá politická rozprava. Spomínam si na dramatické diskusie z 90. rokov. K vážnym témam zaznievali aj veľmi protichodné stanoviská, otvorene a k jadru vecí. Každý si ich musel vyargumentovať, aby presvedčil. Z takéhoto dialógu sa môže zrodiť vyspelá politika. A to mi už dlhší čas u nás chýbalo. A práve na uplynulom sneme sa KDH k takejto pluralitnej rozprave vrátilo. Teším sa z toho.
Pokiaľ ide o schválené výsledky tejto rozpravy, istotne najvýznamnejším je rozhodnutie o pozícii hnutia v hlavnom politickom zápase, ktorý sa dnes na Slovensku vedie. KDH sa rozhodlo, že pred rozhodujúcou bitkou, teda pred parlamentnými voľbami, si nenechá otvorené zadné dvierka. Som presvedčený, že to je správne, lebo ak neustále hovoríme, ako je Slovensko v takmer katastrofálnej kondícii, nemali by sme pred voľbami ani uvažovať o tom, že by sme po nich azda mohli pripustiť spojenectvo s tým, čo nás do tohto stavu priviedli. Prečo by nás potom ľudia, ktorí chcú zmenu, ozdravenie štátu, mali voliť? Toto bolo zásadné slovo a dobre, že zaznelo. Iste, pozoruhodné je, že tento, politicky najvýznamnejší návrh vzišiel celkom nenápadne z rozpravy. Som zo starej školy, a podľa mňa by návrhy s najvyššou politickou váhou mali predniesť lídri. So všetkými rizikami, ktoré takéto návrhy prinášajú. Pretože kto nesie potom zodpovednosť za takýto zásadný politický postoj?
Druhý dôležitý záver, ktorý snem schválil, je záväzok usporiadať ideovú konferenciu. Ani tento návrh nepredniesol nikto z vedenia, ale vzišiel z rozpravy. Nesmieme si zatvárať oči pred tým, že v širokom politickom hnutí jestvuje na mnoho, i dôležitých vecí pluralita náhľadov. Podľa mňa, Pán Boh zaplať za ňu, lebo práve v nej sa môžeme učiť, ako sa dá žiť v pluralitnom spoločenstve. Ale prvým predpokladom tohto učenia je, aby sme si navzájom vyjasnili svoje stanoviská. V čom sa zhodujeme a v čom sa líšime. A ako sa dokážeme tolerovať i v týchto odlišnostiach, a pritom spoločne veslovať. Toto je ťažká téma, ale v celej našej rozhádanej vlasti sa ňou potrebujeme zaoberať veľmi naliehavo. Teším sa z toho, že sa v KDH do nej chceme pustiť.
Platforma pre kolektívnu pamäť nášho hnutia, ktorú som navrhol v rozprave ja, bohužiaľ nezískala väčšinovú podporu. Myslím si, že je to dobrá myšlienka a bolo by škoda, keby sa to bohatstvo skúseností našich dlhoročných členov len tak vytratilo, takže budem premýšľať, ako nájsť schodnú cestu. A aj, ako presvedčiť mojich priateľov v hnutí, čo to nepodporili, že to nie je proti nikomu.
Boli tiež zvolení dvaja podpredsedovia KDH a obsadili sme tiež zvyšné dve miesta v predsedníctve. Želám novým členom vedenia veľa múdrosti a politickej odvahy. Politické strany sú v zastupiteľskej demokracii rozhodujúcimi tvorcami politiky v štáte, a preto tieto vlastnosti sú pre tých, čo strany a hnutia vedú, nesmierne potrebné. Ak im takéto vlastnosti chýbajú, potom to vyzerá v štáte tak, ako to vyzerá.
Nie sme dokonalí, nikto. Každý sa môžeme aj mýliť, ale ak sa budeme, milí priatelia, kresťanskí demokrati, aj kriticky, ale poctivo rozprávať, ak budeme rešpektovať rôznosť našich predstáv, túžob a záujmov, a pritom nestratíme zmysel pre spolupatričnosť, tak to bude na prospech nielen nášho spoločenstva, ale bude to významný príspevok pre našu vlasť. A práve to ma v sobotu povzbudilo, že som na našom sneme zachytil náznak obnovy takéhoto politického a aj ľudského dialógu.