Priatelia, načnem teraz tému, ktorá sa azda viacerým z vás bude zdať tak trochu tabu. Ale ak nám ide o budúcnosť, musíme o nej hovoriť. V prieskumoch verejnej mienky sa stabilne a dlhodobo na prvej priečke drží strana HLAS. Toto jej dominantné postavenie sa premietlo už i do reálneho hlasovania voličov v sobotňajších spojených voľbách. Ako napísal denník Pravda, HLAS prevalcoval SMER. Je nemúdre túto vzmáhajúcu sa politickú silu donekonečna vytláčať do spojenectva so stranou, od ktorej sa oddelila. Chápem pohnútky Igora Matoviča, ktorý ich obe potrebuje udržať v košiari mafiánskych strán, pretože to je presne jeho hra z minulých volieb, v ktorých sa on pasoval za slovenského komisára Cattaniho.
Lenže najbližšie voľby budú o ešte vážnejšej otázke. Vojna na Ukrajine a geopolitické hry, ktoré rozohralo Rusko, vzkriesilo i na Slovensku sily, ktoré zacítili príležitosť revidovať dejiny. Kam sa bude po budúcich voľbách Slovensko uberať? Predovšetkým o tom sa bude v budúcich parlamentných voľbách rozhodovať. Fico je, podľa mňa, v tomto jasný a čitateľný. Inváziu ruských vojsk síce odsúdil, ale odvtedy všetko, čo je spôsobilé ruskú rozpínavosť brzdiť systematicky kritizuje. To, čo táto invázia spôsobuje Európe a i Slovensku obratne využíva na to, aby kritizoval našu vládu, jej prozápadnú orientáciu a to, že pomáha Ukrajine. Celá Putinova piata kolóna na Slovensku, bez ohľadu na jej ideologickú rôznorodosť, v tomto Ficovi rozumie. A tlieska. Rozumiem aj Pellegrinimu, že sa zatiaľ v tejto téme od svojho niekdajšieho šéfa príliš jasne a výrazne nevymedzuje. Nevieme nikto, ako dopadnú voľby. Ale toto je práve to kúzlo politiky. Sú situácie, vážne situácie, keď je veľmi potrebné aj riskovať a zaujať jasný postoj. Na to nestačí jedno vyhlásenie. Pre budúcnosť Slovenska je veľmi dôležité kto s kým bude môcť po budúcich voľbách vládnuť tak, aby sa naša vlasť nedostala znovu do pazúrov kremeľského imperializmu.