Myslím si, že osud toho, aký skutočný výsledok bude mať ruská vojna na Ukrajine, má teraz v rukách Európska únia. Ukrajinci urobili, čo mohli. Nenechali sa zlomiť a držia frontu. Nevyženú však Rusov zo všetkých okupovaných území. Aspoň nie teraz. A samozrejme nedobyjú Moskvu. To si hádam nemyslí nikto.
Nijakí majstri politického vyjednávania nedokážu zmeniť to, čo za obrovských obetí vybojovali vojaci. Preto sa spoliehať na mediátorov, že dojednajú niečo iné, lepšie, by bolo naivné. Mierotvorcovia z rôznych častí sveta budú chcieť na tom zarobiť predovšetkým sami a môžu vydierať obe strany konfliktu, aby im za prímerie niečo pustili. Američania Ukrajincov a Číňania Rusov. Frontovú líniu, ktorú vybojovali vojaci však neposunú ani o milimeter. Jestvuje však jeden politický subjekt, ktorý môže výsledky vojny veľmi výrazne posunúť. Nie územne, ale politicko-mocensky. Môže výrazne upevniť pozíciu toho, kto bol obeťou agresie a ukázať agresorovi, že použitie násilia jeho postavenie v regióne veľmi oslabilo. Tým subjektom je práve Európska únia.
Ukrajina by sa čo najskôr mala stať jej plnoprávnym členom. Toto je mimoriadna situácia, a tá vyžaduje mimoriadne riešenia. Nie prístupový proces trvajúci roky. Teraz sa hrá nielen o výsledok ruskej vojny, ale aj o perspektívy Európy a Ruska. Ak budeme vajatať s nejakými nejasnými medzistupňami, roky budú plynúť a Rusi s tým budú vedieť pracovať. Nie je čas na to, aby sme čakali, kým Ukrajinci splnia všetky kritériá. Oni si svoje miesto v rodine európskych národov vybojovali. Ak túto šancu Európska únia premrhá, politicko-mocenský priestor, ktorý sa ukončením bojov na frontoch východnej Ukrajiny vytvorí, sa vyplní inak.