Rast sily antisystémovej politiky v celom západnom svete je frontálny. Dnes o tom svedčia výsledky rakúskych parlamentných volieb. Za zdanlivo prostým programom bojujúcim proti migrantom, očkovaniu a často aj zdravému rozumu však v pozadí stojí spochybňovanie jestvujúceho politického systému, ako takého. Táto nová politika žije a silnie do tej miery, do akej sa jej darí vnášať do davov presvedčenie, že štandardné politické elity spyšneli, hľadia si už len svoje vlastné záujmy a ľudu vnucujú stále viac vecí, ktoré vníma ako neprirodzené. A bohužiaľ, tieto elity, namiesto toho, aby z toho vyvodili ponaučenie, vyšli medzi voličov, vrátili sa k počiatkom veľkých ideí vlády ľudu a pustili sa do namáhavej buditeľskej práce, ktorá učí národy rozpoznávať, čo je im na osoh a čo im naopak škodí, sa často v konfrontácii s týmto vývojom správajú spupne a nemajú ani najmenšiu chuť sa sami učiť a spytovať si svedomie. Kým nebudeme poctivo hľadať cestu späť aj k tým, čo od nás utekajú a zostaneme zmierení s jestvujúcim vnútorným rozdelením našich národov, tak sa ich duší budú naďalej stále viac zmocňovať politickí dobrodruhovia. Cesta návratu k solídnej demokratickej politike jestvuje, ale bude prácna a nebude to zo dňa na deň. Nespoliehajme sa na zázraky!