Maďari zablokovali pomoc EÚ Ukrajine. Včera som si na túto tému vypočul celkom zaujímavú debatu na spravodajskom kanáli Českej televízie. Stáli proti sebe dva krajné názory. Prvý volal po vylúčení Maďarska z Únie (respektíve po pozbavení práva hlasovať, čo je mocensky v podstate to isté) a zmenu základných zmlúv, na základe ktorých EÚ jestvuje, a to tak, aby sa zrušil princíp jednomyseľnosti. Teda právo absolútneho veta, podľa ktorého má každý členský štát, obrazne povedané, nohu medzi dverami. Podľa druhého názoru, treba predovšetkým rokovať s Maďarmi. Zmena základných zmlúv nie je reálna (lebo by vyžadovala, aby s ňou súhlasili všetci) a všetko ostatné, i vylúčenie Maďarska, Európsku úniu oslabí. Nuž ale čo urobiť s tým, ak sa stanovisko Maďarov ani rokovaním nezmení, na to odpoveď už nemal. Proste si potom zasa povieme, že Európa tento problém riešiť nedokáže, a budú musieť nastúpiť členské štáty (hovorím už ja, nie ten účastník debaty).
Ide o problém, ktorý sa netýka iba naliehavej pomoci krvácajúcej Ukrajine. Právo absolútneho veta platilo kedysi v poľskom sejme, a viedlo k tomu, že Poľsko stratilo akcieschopnosť natoľko, že sa na skoro dve storočia stratilo z mapy Európy. Myslím si, že túto historickú skúsenosť by sme nemali brať na ľahkú mieru, ale rovnako súhlasím, že teraz doba na zmenu základných zmlúv naozaj nie je. Navyše pre malé štáty je práve jednomyseľnosť v zásadných otázkach istou zárukou, že ich veľkí neprevalcujú. Lenže musí jestvovať spôsob, ako konať, keď je to naliehavé, a to aj vtedy, ak sa na tom ako a čo, nezhodnú všetci.
Myslím si, že odpoveďou, ktorá by zodpovedala začiatku tretieho tisícročia je zachovanie pevného rámca, vytvoreného základnými zmluvami, postaveného na princípe jednomyseľnosti na jednej strane. Ale zároveň dynamické vytváranie vnútorných flexibilných dohôd tých členov, ktorí sa pre ne na riešenie rôznych problémov, ktoré prináša život, suverénne rozhodnú a v nich nahradia princíp absolútneho veta za väčšinový. I ak pre takéto nové, “vnútorné” flexibilné ad hoc dohody nebudú hlasovať všetci, Ich sa takéto dohody potom nebudú týkať. Zostanú v EÚ, ale mimo nich. Viacrýchlostná Európa, sa tomu čas od času hovorí. Proste kto nechce, nemusí, ale nemôže zablokovať všetkých. A bude samozrejme tiež znášať následky takéhoto svojho rozhodnutia.
Vstúpili sme do veľmi rozpohybovaného veku. Musíme si vážiť aj pevné štruktúry, lebo ak sa nám rozpadnú, nastane chaos. Ale tieto štruktúry zostanú rigidnými, a ak budú iba ony, tak ich dynamizmus doby učiní nepotrebnými. Veľmi podobne to vidíme aj pri tom, ako Turecko blokuje vstup severských štátov do NATO. A ani Maďarsko v tom ešte nepovedalo posledné slovo. Nastal čas, keď budeme veľmi potrebovať vytvoriť si kolektívnu flexibilnosť v pevných rámcoch!