Ani počas karantény, v čase, keď sú brány našich kostolov zavreté, by sme nemali zabúdať na duchovný a mravný rozmer nášho života a sústreďovať sa iba na to, aby sme fyzicky prežili. V tomto duchu sa vyjadril pápež František na stretnutí s diplomatickým zborom pred týždňom. Myslím si, že táto doba je i veľkou skúškou toho, čo je našou kresťanskou identitou. Na základe čoho sa sami považujeme za veriacich kresťanov, a posudzujeme podľa toho aj druhých? Ak by to bola iba pravidelná návšteva bohoslužieb, tak máme teraz problém. Spomeňme si však na všetkých tých politických väzňov, ktorých pre ich vieru uvrhol ateistický režim do žalárov! Bežnú bohoslužobnú prevádzku im režim na celé roky znemožnil. Mnohých z nich sme poznali, a vieme, že zo žalárov vyšli duchovne silnejší a mravne lepší. To boli skutoční svedkovia kresťanskej viery. Ako napísal statočný český kňaz Oto Mádr týždeň pred svojim uväznením v roku 1951: “Pokorní sú tí, čo nežobrú u Boha o lepšie časy, pretože každý čas je pre nich dosť veľkým darom…” Kresťanstvo za dve tisícročia prežilo mnoho ťažkých skúšok. Neraz i bez bežnej “kostolnej prevádzky”. Ale práve vtedy prinášali známi i neznámi kresťania svetu úžasné svedectvá o tom, čo bolo skutočnou identitou ich viery. Tak sa nebojme, ak sa o túto skutočnú identitu budeme usilovať i teraz, bez problémov prežijeme aj karanténu!