Róbert Fico má asi pravdu, keď nás ubezpečuje, že nechce vystúpiť z Európskej únie a z NATO. Využívanie súčasného usporiadania týchto zoskupení, v ktorom má každý štát „nohu medzi dverami“ spôsobom, ako to robia Orbán a Fico, je pre všetkých protivníkov a rivalov EÚ a NATO, ostatne oveľa užitočnejšie, ako keby sme „iba“ vystúpili. To by ani Úniu ani Alianciu napokon ani veľmi neoslabilo. Nebezpečné pre budúcnosť Slovenska je však niečo iné. A státisíce skutočných Európanov u nás to inštinktívne cítia veľmi presne. Žijeme totiž v čase, keď sa rodí nová geopolitická architektúra. A na také niečo môže Európa reagovať jedine tak, že sa európski lídri budú o nových formách, ktoré i my potrebujeme, najskôr neformálne zhovárať. Len tak sa to dá v slobodných podmienkach. A práve z takýchto diskusií Fico i Orban vypadli. Nie preto, lebo by niekto na starom kontinente bol proti Slovensku alebo Maďarsku. Je to preto, lebo na základe toho, čo obaja robia, im naši partneri v Únii prestali dôverovať. A akákoľvek politická, vojenská, kultúrna a aj ekonomická spolupráca v tak historicky jedinečnom priestore, akým je Európa, ktorá presahuje rámec bilaterálnych vzťahov a môže mať potenciál posilniť všetkých, musí byť založená predovšetkým na dôvere. Nie na formálnom členstve. Ak sa tu totiž utvorí čosi nové, čosi účinnejšie pre pre obranu a rozvoj európskych národov, ohrozených v súčasnom svete už asi z dvoch strán, tak Slovensko, vedené takto, iba do seba zahľadenými ľuďmi, do toho patriť nebude. Podobne, ako napríklad Bielorusko. Toto je problém!