Svätý Otec vo svojom vystúpení pred predstaviteľmi židovskej komunity okrem varovania pred zneužívaním náboženstva pridal celkom nenápadne ešte jedno memento. Bola to iba jedna veta. Ale uniknúť našej pozornosti by nemala. Tým mementom, tou nebezpečnou modlou dnešnej doby je aj “…zabudnutie na minulosť. Neznalosť, ktorá všetko ospravedlňuje. Aj hnev a nenávisť.”
Nesmieme zabudnúť na tragédie, na naše zlyhania, inak sa nikdy nestaneme lepšími. Na mieste, kde tieto slová odzneli, sa prvoplánovo ponúka spomenúť nebezpečnú tendenciu po rokoch prikrášľovať politiku, ktorá viedla k holokaustu. A i k mnohým ďalším tragédiám ľudu, ktorý žil na území Slovenska.
Ale toto Františkovo varovanie má aj iný význam. Dnes tu vidíme aj celkom aktuálne nebezpečenstvo politiky, ktorá je na odmietaní minulosti, na diskontinuite, priam programovo založená. Politiky, ktorá odmieta minulosť ako čosi temné, čosi, čo už dnes nepotrebujeme a nechceme na to nadväzovať. Politiky, ktorá systémovo nechce pokračovať v tom, čo vytvorili tí, čo tu boli pred nami. Politiky, ktorá našu minulosť ponecháva k dispozícii a k manipulácii nepoctivým ideológom a v najprimitívnejších prípadoch už len orgánom činným v trestnom konaní. Politiky, ktorá podnecuje hnev a nenávisť ľudu voči vlastným dejinám. Skutočná, kresťanstvom inšpirovaná politika na minulosť svojho národa nesmie zabudnúť nikdy.