Dnes získa vláda pod vedením Eduarda Hegera dôveru parlamentu. Obsah programového vyhlásenia v tom nehrá žiadnu rolu. Rozhodujúce sú parlamentné počty a tie sa ani po roku od volieb zásadne nezmenili. Nezmenili sa však iba preto, lebo predchádzajúca Matovičova vláda musela pod tlakom zvonka i zvnútra, ale hlavne v dôsledku chaosu, ktorý vytvorila a nezvládala, rezignovať. Má táto nová vláda šancu na lepší výsledok? Myslím si, že má, ak jej nový šéf ukončí éru politického experimentovania a dokáže štandardizovať tri zásadné okruhy vzťahov. Po prvé, ak štandardizuje činnosť vlády. Aby vládla podľa ústavy a platných zákonov, aby jej členovia konali v rozsahu svojich pôsobností a aby sa nevyhýbali zodpovednosti. A samozrejme, aby skoncovala s vládnutím cez sociálne siete a hysterické tlačovky. Po druhé, vláda môže uspieť iba vtedy, ak sa jej ťažisková politická sila, teda hnutie Oľano, dokáže transformovať na normálny politický subjekt. Aby v ňom mohol premiér zviesť rovnocenný politický zápas s terajším vlastníkom hnutia a v ňom aj vyhrať. Inak to nebude fungovať. A napokon po tretie, vláda bude môcť vojsť do histórie ako dobrá len ak dokáže štandardizovať aj svoje vzťahy voči opozícii. Politický zápas je aj v demokracii väčšinou ostrý, často sa v ňom povedia i tvrdé slová, ale jestvujú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. Ak sa tak stane, tak ten zápas už prestane byť demokratický. Naši otcovia to zažili, a moja generácia v tom, čo to spôsobilo, vyrastala. Neviem, či Eduard Heger bude mať k tomuto všetkému odvahu, ale keby mal, bolo by to na prospech nielen jemu, ale budúcnosti Slovenska. Veľmi mu v tom držím palce. Inak zostane marionetou v rukách svojho predchodcu a nič sa nezmení.