Z KDH som po desiatich rokoch odišiel na prelome tisícročí. Viem samozrejme presne prečo, a som presvedčený, že zápas o to, čo sme “stvorili” na to, aby sme porazili Mečiara, za to stál. Aj keď som sa vtedy tak rozhodol s ťažkým srdcom. A ako som už veľa krát povedal a napísal, z dlhodobého hľadiska to bola jedna z dvoch veľkých chýb, ktorých som sa v aktívnej politike podľa mňa dopustil. Ale v každom prípade, odišiel som vtedy zo silnej, štátotvornej politickej strany. Po ďalších desiatich turbulentných rokoch (a druhej z tých dvoch chýb, ktorou bolo vystúpenie z SDKÚ), som sa v roku 2010 do KDH vrátil.
Ale akoby som sa vrátil už do celkom inej strany. Bez dynamiky, bez rozmeru štátotvornosti, do strany, ktorá sa už iba spoliehala na zotrvačnosť svojej voličskej základne a značky. Vlastne to bol zázrak, že sa ešte pár rokov v najvyššej lige udržala. Zo zoslabnutého KDH potom postupne utekali aj posledné zvyšky politicky a odborne zdatných ľudí. Alebo ich po vypadnutí z parlamentu vytlačili do seba zahľadené nové vedenia mimo akýkoľvek vplyv na rozhodovanie strany.
Dá sa tento trend ešte zvrátiť? Dá sa oživiť strana, ktorá odumiera? Som presvedčený, že sa to dá, ale chce to vrátiť tomu spoločenstvu pôvodného ducha. Solženicyn píše, že duch môže odviesť ľudské diela i od samotného okraja priepasti. Vyžaduje to však hlbokú reflexiu. A odvahu prihlásiť sa i k chybám, ktorým sme sa nevyhli. A hlavne neuzavierať sa do ideologického bunkra, ktorý nás má chrániť od zlého sveta. Naopak, musíme sa znovu naučiť spolupracovať. A samozrejme, aj kriticky myslieť. Hlavne však aj voči sebe. Nezabudnime, že ak chceme, aby sa do politiky KDH vrátil štátotvorný rozmer, potrebujeme hlasy voličov, ktorí sú na to, ako sa správame, veľmi citliví. Nenariekajme na nepriateľské médiá, strany, či ideológie! Neusilujme sa odôvodňovať naše zlyhania skutočným, či domnelým zlyhávaním druhých! A nehrajme sa na “mŕtveho chrobáka”, že veď všetko prejde a že i nepriaznivá publicita je publicita! To nám nepomôže. Potrebujeme sa vrátiť k poctivej, profesionálnej a odvážnej politike. Otvorenej voči svetu, ktorý predsa apriórne nie je zlý: veď si ako kresťania radšej spomeňme, kto ho stvoril! Možno sa potom budeme čudovať, ako nás práve tento svet bude zase potrebovať, aby sa v ňom lepšie žilo.