Prvý, zakladajúci predseda KDH sa so svojou stranou neskôr rozišiel a vydal sa vlastnou cestou. V priebehu svojej viac ako tridsaťročnej histórie sa vo vedení tejto strany vystriedalo už päť jej vodcov. Teraz čítam, že ďalší z nich sa rozhodol KDH opustiť. Je to mrzuté. Lebo žiadna politická strana nezíska odchodom nikoho. Ale strany sú dobrovoľné združenia, a pokiaľ sa ich členom, čo ako zaslúžilým, môže zdať, že strana už nezodpovedá ich predstavám, alebo že ich brzdí v niečom, čo by bez záväzku voči nej mohli robiť lepšie, môžu kedykoľvek odísť a nikto by im to nemal zazlievať. Máme slobodu, Pán Boh zaplať! Demokratická politika je dynamická. Ľudia odchádzajú i prichádzajú. Pre vedenie KDH, i pre nás kresťanských demokratov, je však dôležité, aby sme sa zamysleli, prečo odchádzajú a čo by sme mali robiť, aby zasa aj prichádzali? Je to jednoduchá politická rovnica, ale nemali by sme ju ignorovať. Alojzovi Hlinovi prajem, aby vo svojom budúcom politickom pôsobení bol pre našu vlasť ešte užitočný. Ale predovšetkým mojej strane želám, aby ju tieto odchody priviedli k väčšej pokore a hlbšej sebareflexii. Lebo iba tak sa môže otvoriť ľuďom, ktorí ju v tejto dobe potrebujú, i keď o tom dnes ešte azda nevedia ani oni, a neuvedomuje si to zatiaľ dostatočne bohužiaľ ani KDH.