Ľútosť nad osudom Lučanského je namieste, ale nestačí

Generála Lučanského som nepoznal a neviem, či sa dopustil toho, z čoho ho obvinili. Ale s jeho tragédiou a s bolesťou jeho blízkych cítim teraz súcit. Lebo i keď je niekto podozrivý z trestnej činnosti, stále je to človek, ktorého život a dôstojnosť bolo potrebné rešpektovať a chrániť. Neviem si predstaviť, ako nezávislá by musela byť komisia, ktorá bude skúmať, čo sa vlastne stalo, aby jej rozorvaná slovenská spoločnosť mohla naozaj uveriť. Spoločnosť, v ktorej sa presadila politická atmosféra, čo neberie ohľad na prezumpciu neviny. Spoločnosť, v ktorej sa nevyvodzuje zodpovednosť voči tým, ktorí moc majú, ale len voči tým, ktorí ju stratili, alebo ju ani nikdy nemali. Nechcem špekulovať, či to vláda, v ktorú sme v marci vkladali veľké nádeje, takto chce, alebo sa jej to proste vymyká z rúk. Ale som presvedčený, že takto sa nedá spoločne čeliť kríze, ani tvoriť zdravú a spravodlivú budúcnosť.