“Kultúra blahobytu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme mysleli len na seba, nás robí necitlivými voči výkrikom druhých, umožňuje nám žiť v mydlových bublinách, ktoré sú krásne, ale sú ničím. Sú jalovou ilúziou, provizóriom, ktoré spôsobuje ľahostajnosť voči druhým, ba dokonca ku globalizácii ľahostajnosti…” povedal včera vo svojom mimoriadne ostrom vystúpení pápež František. “Ide o hriech, voči ktorému nie sme imúnni ani my, dnešní kresťania…Táto výstraha je dnes pálčivo aktuálna. Mali by sme ju všetci chápať ako základ svojho každodenného spytovania svedomia. Myslím na Líbyu, na detenčné tábory, vydieranie a násilie, ktorého obeťami sú migranti, na cesty za nádejou, na zachraňovanie a na odmietanie…”
Skúsme sa zamyslieť, kto má k tomuto postoju bližšie. Orban, ktorý sa oháňa kresťanskou politikou, a pritom stavia múry a myslí len na seba a svojich, alebo Merkelová, bez ktorej sa dnes žiaden európsky problém prakticky nedá vyriešiť, hoci jej aj mnohí kresťania, pyšní na svoju “pravovernosť” nevedia prísť na meno? Priatelia, kresťanstvom inšpirovaná politika bude poctivá iba vtedy, ak nezostane hluchá voči utrpeniu a nádejam ľudí. Všetkých. I tých, ktorí k nám (v akomkoľvek zmysle tohto určenia) nepatria. Majme vážne slová rímskeho biskupa na pamäti i pri obnove slovenskej kresťanskej demokracie!