Malá, ale pozoruhodná poznámka pápeža Františka z košického štadióna (42) Ľudia bez hanby

Ak chceme rásť, potrebujeme si spytovať svedomie. Moderne tomu hovoríme reflexia. Keď však vo svojom vnútri cítime, že sme urobili chybu, často si to nechceme ani pred sebou priznať. Hanbíme sa. Pápež to mladým povedal veľmi pekne: “Niekedy je dobré sa v živote hanbiť. Ak sa hanbíš, znamená to, že nesúhlasíš s tým, čo si urobil. Hanba je dobré znamenie, ale ako každé znamenie si vyžaduje ísť ďalej. Nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš.” I v politickom živote potrebujeme takúto schopnosť. Lebo ako František povedal ďalej, “V mojej krajine tých bez tváre, ktorí robia všetky druhy zla, voláme ľudia bez hanby.” V našom verejnom živote sa stalo pravidlom, že priznať si chybu, znamená politickú samovraždu. Neviem, či si títo ľudia naozaj myslia, že sú tak dokonalí, ale v drvivej väčšine sa správajú práve ako ľudia bez hanby. Ak sa v politike chceme inšpirovať našim Majstrom, nebuďme takí! Nebráňme sa reflexii tam, kde sme sa mýlili, a ani tam, kde sme zlyhali, necenzurujme svoju pamäť ani pri spomienkach, ktoré v nás vzbudzujú pocit hanby. A dokážme si uznať, že za toto sa naozaj hanbíme. Nezabije nás to. Práve naopak. I v politike je práve toto poctivá cesta.