Mrzí ma, keď od nás ľudia odchádzajú

Mrzí ma, keď od nás ľudia odchádzajú. A iste, vedenie by sa malo zamyslieť nad tým, prečo sa to deje. Všetci sme v tomto našom spolku dobrovoľne, a ak sa v ňom niekto prestane cítiť dobre a doma, tak to často takto končí. A je to škoda pre všetkých. Na druhej strane, vo svojom živote som spoznal mnoho spoločenstiev. Nejestvuje žiadne dokonalé. Sme ľudia, máme svoje slabosti, chyby, nedokonalosti, ambície a aj nálady. Všade sa stretneme aj s intrigami a s tým, že mnohí chcú vyzerať navonok lepší, ako sú. Ale zasa všade sa dá stretnúť aj s ľuďmi, na ktorých sa dá spoľahnúť, aj s ľuďmi, s ktorými sme radi. Milí priatelia, je to tak aj v KDH. To, čo je tu však azda oproti iným politickým stranám navyše, to sú mnohí ľudia, čo sú v tomto pozoruhodnom spoločenstve nie kvôli ambíciám, ale z hlbšieho presvedčenia. Preto si myslím, že napriek všetkým nedokonalostiam, má zmysel radšej bojovať o to, aby sme boli lepší. Vlastne ani nie preto, aby sme sa v partii cítili lepšie my, ale preto, lebo táto jediná politická strana, ktorá vzišla zo zamatovej revolúcie (a zo vzdoru proti komunistickému útlaku predtým) a ešte žije, môže byť pre slovenskú spoločnosť znovu veľmi potrebná. Osobitne v tejto dobe, ktorá to, čo November priniesol, relativizuje.