Neverím veľmi tej trpiteľskej póze, ktorou u nás niektorí politici občas zdôvodňujú svoje politické postoje a kroky. Neviem, čo si sľubujú od toho, ak sa sťažujú, že ich politickí rivali v teréne, alebo i vo vlastnej strane nemajú radi. Že im ich súperi krivdia, či inak im škodia. To ich máme ľutovať? Alebo je to len pokrytectvo takých tých politických bojovníkov, čo síce radi rozdávajú údery sami, ale nemajú potom odvahu a silu ich aj prijímať? Politický zápas je i v demokracii niekedy ostrý. Ale čistí vzduch. Bez neho by verejný život stuchol a splesnivel malými myšlienkami a kartelovými dohodami bojazlivých. Ak chceme v tvrdej konkurencii obstáť, bez zápasu to veru nikdy nepôjde. Iste, bolo by dobre, keby ten zápas bol čestný, a keby sa viedol podľa civilizovaných pravidiel. Ale i boj so cťou a podľa zákona, je stále bojom. Kto má z toho strach, nech radšej nevstupuje do ringu!