Je neskutočné, ako sa dá verejná diskusia poľahky preorientovať od jednej absurdity k druhej. Od čarovného príbehu zverejnenej tajnej zmluvy o zázračnej vakcíne z krajiny, kde zajtra znamená včera, sa slovenské publikum, ako kúzelným prútikom, zrazu začalo zaoberať tajomnou ideou experimentovania v celkom inej oblasti správy štátu. Zhodou okolností teraz daňovej. Pritom ten prvý príbeh sa ešte nielenže neskončil, ale vlastne celkom ani nezačal. Stačil jeden status a verejnosť dostala látku pre novú diskusnú drámu. Musím si dávať pozor, aby som toto majstrovstvo nezačal trochu aj obdivovať. Vtedy je ale dobre si spomenúť, ako sa nám postupne rozkladá štát, a čo asi budeme musieť zaplatiť Rusom za amatérsky dohodnutú a politicky nezvládnutú zmluvu, a toto pokušenie je razom preč. Ale nie je to iba slovenské špecifikum. Spomeňme si len na všetky tie absurdity, ktorými dokázal nedávny prezident mocnej a demokratickej krajiny zahlcovať mediálny priestor nielen svojej krajiny, ale celého sveta. Proste demokracia má svoje úskalia, ak sa pri voľbách neriadime rozumom.