Pápež František počas svojej hospitalizácie pred necelými dvoma týždňami poslal predsedovi frakcie Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfredovi Weberovi posolstvo, v ktorom vyzýva poslancov, aby si uvedomili zodpovednosť kresťanských politikov za to, kam smeruje súčasný svet. Keďže i u nás sa často a radi hlásime k tomu, že nás vo verejnom živote inšpiruje naše kresťanské presvedčenie, zdá sa mi veľmi užitočné prečítať si, čo to, podľa hlavy najväčšej z kresťanských cirkví, v praxi znamená.
“Kresťanský politik by mal pristupovať k problémom s vážnosťou, mal by odmietať oportunistické riešenia (t.j. viesť sa na vlne momentálneho prospechu – poznámka I.Š.) a vždy sa pevne držať kritérií, ktorými sú dôstojnosť osoby a spoločné dobro…Verím, že kresťanských politikov možno dnes rozpoznať podľa ich schopnosti premietnuť veľký sen o bratstve do konkrétnych činov dobrej politiky na všetkých úrovniach… výzvy ako je migrácia, alebo starostlivosť o planétu možno riešiť iba na základe tohto veľkého, inšpiratívneho princípu: ľudského bratstva…” František v tejto súvislosti pripomína ako súčasť tohto princípu postupne silnejúce budovanie zjednotenej Európy. “Dnes je tento projekt vystavený skúške v globalizovanom svete, ale možno ho znovu naštartovať tým, že sa oprieme o pôvodnú inšpiráciu, ktorá je aktuálnejšia a plodnejšia než kedykoľvek inokedy nielen pre Európu, ale pre celú ľudskú rodinu…” Žiadne kultúrne vojny, ale starosť o osudy našich blížnych, bez ohľadu na to, čomu veria, ako boli vychovaní, či akú majú farbu pleti alebo spoločenské postavenie. To je jeho veľký ideál ľudského bratstva.
František to píše ľudovcom, ale adresuje to vlastne všetkým, čo sa hlásia k veľkým ideálom. Aby to neboli len frázy, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo robíme. Biť sa do pŕs, akí sme oddaní princípom a hodnotám, aby sme za ne ukryli naše sebectvo, či zlé skutky, alebo, aby sme tým prilákali voličov, je odporné a diskredituje ich. Princípy a hodnoty sa musia premietnuť do toho, ako v živote, i v tom politickom, naozaj konáme. Ako občania, ako voliči, ale i v reálnom rozhodovaní vo verejnom živote. I u mňa, teraz na ministerstve vnútra. Nie preto, aby sme sa niekomu zapáčili, ale preto, aby sme žili v lepšom svete.