Pár slov pred moratóriom

hradPrvé čo chcem povedať je, že v tohtoročných župných voľbách ide z celoslovenského hľadiska predovšetkým o to, či si Smer-SD zachová svoju mocenskú dominanciu. Až sa divím, že tak málo diskutujúcich v kampani tomu venovalo pozornosť. Pritom je nad slnko jasné, že preto zmenili volebný zákon a zrušili ním dvojkolovú voľbu županov. Keby to neurobili, tak by sa proti ich kandidátom v druhom kole zhromaždili všetky hlasy. Už nemajú nadpolovičnú väčšinu, ale takto, v jednokolových voľbách sa hlasy, ktoré nie sú ich, proste rozdelia medzi ostatných.

Druhá poznámka je k negatívnej kampani. Bez ohľadu na to, čo úradujúci župan urobil, či neurobil, za všetko, čo môže vzbudzovať nevôľu voličov, činili ostatní kandidáti zodpovedným toho doterajšieho, a to či za to naozaj môže, alebo aj nemôže. Zdá sa, že byť županom nie jej veľmi vďačné povolanie. Ale tým sa negatívna kampaň ešte zďaleka nevyčerpala. Stále viac sa presadzuje, a to platí o našom verejnom živote stále širšie, nielen v kampani, že  najúčinnejšou politickou zbraňou nie je vlastný program, ale diskreditácia protivníka. Čo z toho, z čoho sa medzi sebou jednotliví kandidáti obviňujú, je naozaj pravda, čo je len nejaká manipulatívna interpretácia, a čo je úplne vymyslené, to sa v krátkom čase predvolebnej kampane často nedá ani overiť. Preto tu vyhrávajú tí kandidáti, ktorí dokážu negatívnu kampaň voči sebe lepšie uniesť. Zdá sa však, že málokto si pri používaní týchto zbraní uvedomuje, že tým len rozosieva odpor voči všetkému, čo tu máme. Cynizmus a strata ideálov, ktoré sú pre súčasnosť typické, otravujú náš verejný život ako studňu, a ak z toho aj niekto získa vo volebnom boji nejakú momentálnu výhodu, môže si byť istý, že zajtra sa táto istá zbraň obráti aj proti nemu. I v tejto kampani sa pľuvalo, strieľalo od pása, niekedy s argumentami, niekedy ideologicky, a inokedy len tak. Aby sa protivník spochybnil.

Ak si, milí priatelia kandidáti, myslíte, že pri takomto „odstreľovaní“ získavate sympatie vy, mýlite sa. Ľudia vám síce radi uveria, lebo obviňovať akéhokoľvek verejne činného človeka je dnes populárne, a spravidla nič za to nehrozí. Ale výsledok napokon nebude, že vy ste dobrí a tí druhí sú zlí. Konečný verdikt bude znieť: “Všetci sú rovnakí!” Čo nie je ani dobre, ani pravda.

Toto je vážnejší problém než sa na prvý pohľad zdá. Lebo to vedie k diskvalifikácii demokratickej politiky ako takej. Potom sa nedivme, že si ľudia hľadajú náhradu niekde inde. Je to preto, lebo sme zabudli, že akákoľvek hra je pekná len vtedy, keď súperi nielen dodržiavajú pravidlá, ale aj keď si dokážu jeden druhého vážiť.

A napokon slovíčko aj k pozitívnej kampani. Teda k tomu, čo som v televíznych diskusiách s kandidátmi na županov po celom Slovensku zachytil a čo som si našiel aj na ich internetových stránkach. Som rád, že je medzi nimi aj zopár šikovných a kvalifikovaných ľudí. A považujem za takého aj nášho kandidáta Milana Majerského v prešovskej župe. Je dobre, že sa širšia koalícia dokázala na takomto kandidátovi dohodnúť, a bolo by dobre, keby sa dominancia Smeru-SD podarila poraziť aspoň tam. A možno aj v Žiline, či ďalších krajoch, lebo je dobre, ak je moc v štáte rozdelená. Niet lepšieho nástroja proti korupcii.

Zaujímavých „veľkých“ myšlienok však v kampani neodznelo veľa. Vlastne som zachytil iba dve.

Jednu len tak mimochodom predniesol myslím starosta z Mýtnej Pavel Greksa, v súvislosti s infraštruktúrou pre turistický ruch. Upozornil, že vlastne nie je potrebné ani investovať veľa, aby sa dobudoval rýchlostný ťah z Budapešti, ktorým by dvojmiliónová metropola získala komfortné spojenie s Nízkymi Tatrami. Podľa mňa, skvelá myšlienka! Veď do našich hôr nebudú veľmi jazdiť Rakúšania, ktorí majú Alpy. Ba ani Česi, hoci sme mali spoločný štát. Ale aj oni to majú do Álp bližšie. Ale naši južní susedia môžu mať oveľa väčší záujem o turizmus na Slovensku.

Druhá pozoruhodná myšlienka znela pomerne intenzívne a po celý čas kampane u nás v Bratislave. A sprvoti som ju vnímal ako populistický nezmysel. Doprava zadarmo. Ibaže až po oboch televíznych diskusiách, a potom, čo som si trochu popozeral, ako to funguje v toľko spomínanom Talline, som si uvedomil, že vlastne Pavol Frešo prichádza s novým a vcelku zaujímavým modelom financovania, ktorý ide nad rámec bežných zdrojov. A vlastne to pochopili aj jeho rivali, pretože v druhej debate, v utorok večer, už útočili iba na samotný slogan o doprave zadarmo. To, že by bolo dobre, aby sa ľudia, čo v Bratislave bývajú a využívajú aj zariadenia, ktoré sú dotované z mestských, či župných prostriedkov, tu aj prihlásili, a tak sa podieľali svojimi daňami aj na týchto dotáciách, to už nespochybňoval nikto z nich. Tvrdili, že vlastne to chcú aj oni, ale že to dosiahnu inak. Napríklad župnou kartou, ktorá umožní využívať dotované služby lacnejšie. Ale to už je vlastne iba taký drobný politický plagiát. Lebo podstata je tá istá ako vo Frešovom slogane. Frešo je pôvodný.

Mne osobne dosť prekáža, že Pavol Frešo ako niekdajší predseda SDKÚ doviedol dobre založenú politickú stranu, ktorá sa mohla na desaťročia stať druhým pólom slovenského verejného života do politickej márnice. Ale so župou to samozrejme nemá nič spoločné. A navyše to bolo pred rokmi. Dnes je tu rok 2017, v ktorom vedie zápas o uchovanie svojej dominancie Smer-SD a v bratislavskej župe je realistickým kandidátom, ktorý by mohol do tohto zápasu vstúpiť asi práve súčasný župan. A navyše, má myšlienku. To nie je málo. Osobitne ak iní nemajú.