Vianoce sú príležitosť každoročne si pripomenúť centrálnu udalosť ľudských dejín. Príbeh, ktorý dáva zmysel životu každého človeka i celého ľudstva. Sú zhodou okolností v zime, ale nie sú to sviatky zimy. Mnohí ich slávime radi v rodinách, ale nie sú to sviatky rodiny. V priebehu stáročí sa v súvislosti s nimi vytvorili tradície, zvyky a rozličné ľudové rituály, ale nie sú to ani sviatky folklóru. Usilujeme sa navodiť romantickú atmosféru, ale podstata Vianoc nie je ani trochu romantická. Dávame darčeky svojim blízkym, ľuďom, ktorých máme radi – a tu sa začíname približovať tomu, o čom Vianoce naozaj sú. Náš Stvoriteľ v osobe Syna prijal prirodzenosť i údel človeka, aby ľudskej existencii, dovtedy tragicky rozporuplnej, dal svetlo nádeje. To je skutočný dar. Keby Vianoce neboli o tomto, neboli by o ničom.
Za komunizmu to bolo do očí bijúce. Stromčeky, folklór, banány, darčeky, v televízii zneli koledy. Často s upravenými textami. Oficiálna propaganda sa usilovala vyvolať atmosféru bez obsahu. Spomínam si, ako raz v televízii rozprával rázovitý deduško o dedinských vianočných zvykoch až napokon dospel k neskutočnej vete, v ktorej povedal, že potom si všetci šli pozrieť „to dieťa.“ Akési anonymné dieťa bez súvislostí. Bojovný ateizmus komunistického režimu nemohol dopustiť, aby sa v centrálne sledovanom médiu objavilo čo len meno Dieťaťa, ktoré dáva Vianociam zmysel.
Príchod slobody otvoril dvere zakázaných komnát. Zrazu sa pred zrakmi miliónov ľudí môže povedať všetko. Pravda, ale i nepravda. Ale sloboda kladie pred človeka veľké nároky. Zrazu môžeme všetko, ale nie všetko je nám na osoh, ako napísal svojho času Apoštol národov. Dlho potláčané práva a slobody jednotlivcov si začali dravo pýtať svoje, a to často bez ohľadu na práva a slobody iných blížnych, až sa premenili na prívalovú vlnu bezohľadnosti a sebectva, ktorá svojou nemilosrdnou mohutnosťou drví a dusí všetko pekné a hodnotné, čo sloboda tiež priniesla. A vidno to i teraz, v čase Vianoc. V obchodných domoch po celý advent znejú koledy s pôvodnými textami. Ale skutočný obsah Vianoc valcuje praktický materializmus súčasného života. Znovu tu máme atmosféru bez obsahu.
Začiatkom decembra hovoril pápež František o kresťanskej reči bez Krista. Áno, dnes je vcelku moderné prihlásiť sa k akémusi bezobsažnému a beztvarému kresťanstvu. Také nezáväzné kresťanstvo sa stáva príslušnosťou k správnej väčšine. Do takéhoto kresťanského dresu zapadá i hlasná predvianočná kampaň. Dnes nám síce žiadne ideologické centrum nezakazuje hovoriť o podstate Vianoc, ale v takomto hluku, zhone a materializme už akosi pre skutočného Ježiša Krista nezostalo veľa miesta.
Pretože sme priveľmi ustúpili onomu oddeleniu života praktického a života náboženského. Svetu, ktorý vykázal to, čomu veríme, do súkromnej sféry. Na to vlastne upozorňuje Svätý otec, a Vianoce sú veľkou výzvou k tomu, aby sme si to naplno uvedomili. A aby sme sa to usilovali zmeniť. Ak niečo dáva nášmu životu zmysel, tak sa to musí premietnuť všade. To nie je ako u kaderníčky – keď sa potrebujem nechať ostrihať, tak zájdem k holičovi. Nádej, ktorú odovzdal ľuďom Boží Syn, za ktorú bol popravený, tá sa neposkytuje ako služba pri návšteve kostola. Ona bude pôsobiť len vtedy, keď sa stane súčasťou celého nášho života. Inak sa stane každá kresťanská reč prázdnou frázou tak, ako o tom hovoril Svätý otec: „Kresťanské slovo bez Krista ťa vedie k márnivosti, domýšľavosti, pýche a svojvoľnej moci. Pán takýchto ľudí pokorí. To je konštanta dejín spásy…“
Centrálnym bodom kresťanských Vianoc je Ježiš Kristus. Boh v ňom prijal ľudský osud a dal mu zmysel. A nám všetkým nádej. Udalosť, ktorá dala ľudským dejinám i našim individuálnym životom nový rozmer. Tešme sa z toho! A keď si želáme požehnané Vianoce, tak majme na mysli, že to požehnanie má patriť nie akejsi romantickej chvíli Štedrého dňa, ale nášmu životu po celý rok. Aby sme ho žili podľa učenia Toho, na koho si na Vianoce spomíname. A nie je to odkaz iba tým, čo sa každú nedeľu schádzajú na bohoslužbách. Je adresovaný, tak ako sa to píše v stručnej správe Evanjelia, všetkým ľuďom dobrej vôle.
Takéto požehnané kresťanské Vianoce 2013 prajem svojim čitateľom, priateľom a každému! I slovenskej politike, ktorá hľadá v bahne sebectva, bezohľadnosti a praktického materializmu i niečo pekné a dobré pre všetkých ľudí dobrej vôle. Aby to nachádzala a dokázala chrániť. Práve na Vianoce si môžeme uvedomiť, že to je vlastne ten malý a stále ohrozovaný Ježiško.