Pred dvadsiatimi rokmi, v čase, keď si mnohí svetoví politici mysleli, že najväčším bezpečnostným problémom sveta sú a budú hlavne teroristické siete, vydala Margaret Thatcherová, bývalá štvornásobná britská premiérka, označovaná za “Železnú lady”, knihu “Umenie vládnuť – stratégia pre svet v pohybe.” Dôrazne upozorňuje na to, že demokratické štáty podceňujú bezpečnostné otázky. A píše i o ušľachtilo znejúcej, ale pre svet nebezpečnej myšlienke jadrového odzbrojenia. Už keď tieto hrozné zbrane ľudia vymysleli, nie je možné sa ich zbaviť. Ak by to urobili aj všetci, čo ich mali vtedy, vždy sa nájde niekto, kto toto už jestvujúce ľudské poznanie využije. A bude vydierať. Akú len mala pravdu, to vidíme teraz. Nie teroristi, ktorí by sa azda raz tiež mohli k tomu dostať, ale jadrová veľmoc, Rusko, sa vyhráža. Spolieha sa na to, že svet tento poker hrať nebude a Ukrajina sa svojich jadrových zbraní vzdala. Ibaže tu sa, podľa mňa, Rusi veľmi mýlia. A priveľa hovoria. Naši východní susedia sa v Budapešti zriekli jadrového potenciálu za garanciu svojich hraníc a územnej celistvosti. A práve hlavný garant, Rusko, túto základnú podmienku Budapeštianskeho memoranda flagrantne prestalo rešpektovať. Nemyslím si, že by sa Ukrajina mohla cítiť týmto memorandom ešte viazaná. A že v tom nič nerobí. Ale celkom múdro o tom nehovorí. Thatcherová v spomenutej knižke píše, že i keď je na to hrozné čo i len pomyslieť, podľa nej raz k použitiu jadrových zbraní dôjde. A vážne apeluje, že svet by sa na to mal pripraviť. A naznačuje aj ako. Ja som presvedčený, že pre Rusov je to teraz neúmerné riziko. Ale k tomu, že demokratický svet by s tým, čo píše Železná lady mal počítať a pripravovať sa na to, sa hlásim.