I napriek priebehu a výsledkom sobotňajšieho mimoriadneho, a podľa mňa zbytočného snemu, prajem novému predsedovi KDH Alojzovi Hlinovi, aby mu jeho zámer oživiť KDH vyšiel. Zároveň si však veľmi želám, aby kresťanská demokracia na Slovensku nestratila svoju identitu a vnútorný obsah, a aby sa nestala sektou. Lebo zmeny iba na efekt, alebo zmeny, ktoré sa presadzujú v logike „víťaz berie všetko“ v sebe toto riziko nesú. Preto si myslím, že je dobre, keď sa do stanov jednej z najstarších politických strán v našej vlasti nedostala programová preambula s mätúcimi uvádzajúcimi vetami v znení „my kresťanskí demokrati, my konzervatívci…“ Ono to totiž naozaj nie je to isté.
Politická diskusia na Slovensku tak trochu zabudla na to, že slová majú aj význam. Čím expresívnejší výraz, tým väčšia šanca, že sa ním jeho autor odlíši od ostatných, zaujme médiá a vďaka im, si to potom všimnú aj voliči. A tak sa slová vo verejnej rozprave užívajú predovšetkým preto, aby plnili túto funkciu. Rozlišovať ich skutočný význam, hľadieť na to, aké idey sa nimi označujú, s tým si súčasná politická hantírka ťažkú hlavu nerobí. Papier a mediálny priestor znesie veľa.
Lenže, priatelia, nie všetko!
V konečnom dôsledku sú idey, nesené slovami, v samotnom základe motivácie ľudského konania. Majú nielen význam, ale vyplývajú z nich aj dôsledky. Ak začneme používať označenia „kresťanskí demokrati“ a „konzervatívci“ ako synonymá, akoby to bolo to isté, tak bez ohľadu, čo sa ich používaním pôvodne zamýšľalo, staneme sa postupne rukojemníkmi ich skutočného obsahu. Zrazu možno na naše prekvapenie zistíme, že potom sa kresťanskí demokrati, ktorí sa necítia byť konzervatívcami, ba nechcú nimi byť, v dôsledku toho ocitnú kdesi mimo. A konzervatívcov, ktorí zasa nie sú kresťanskými demokratmi tým nezískame, lebo im zas tá kresťanská demokracia bude cudzia. Je to cesta k politickej sekte konzervatívnych kresťanských demokratov.
Nie náhodou sa nemeckí kresťanskí demokrati, najsilnejší v Európe, po zlých skúsenostiach z obdobia Weimarskej republiky, po druhej svetovej vojne rozhodli utvoriť CDU, teda úniu, kde sa zišli konzervatívci, liberáli i socialisti a vytvorili niečo naozaj stabilné a silné. Nebol to žiaden obchod s rozličným tovarom. Rôzne politické ideológie v CDU spájal kresťanský základ. Kresťanský hodnotový systém. Funguje to, a stalo sa to pre Nemecko požehnaním na viac ako sedemdesiat rokov. I v súčasnom základnom programe CDU sa hneď v úvodnej preambule píše, že „CDU je ľudovou stranou stredu. Politické prúdy, z ktorých po roku 1945 povstala sú v nej aj dnes živé: kresťanskí socialisti, liberáli a hodnotoví konzervatívci.“ (Das Grundsatzprogramm, prijatý 3.-4.decembra 2007 v Hannoveri)
Budovať identitu trvá roky. Stratiť ju možno jedným neuváženým hlasovaním. Nie je slabou stránkou KDH, že od svojho založenia v ňom pôsobia konzervatívci i liberáli. A že mnohí vnímajú sociálne otázky ako významnejšie než budovanie priateľského podnikateľského prostredia. Naopak, práve toto široké spektrum politického uvažovania je príležitosťou pre plodonosnú diskusiu a pre budovanie veľkej strany. Nie vždy to vedenia KDH dokázali náležite využiť. Ale bolo by veľkým ochudobnením, keby sa tento potenciál stratil tak, že jeden z týchto politických prúdov by vytesnil tie ostatné. To je sektárstvo. Politická sekta môže prežiť, ale nemôže pre svoju vlasť vykonať nič významné.
Ak je zúženie identity kresťanských demokratov v KDH len na tých, čo sa cítia byť konzervatívni akousi Scyllou na plavbe zradnými prúdmi mora slovenskej politiky, tak azda ešte nebezpečnejšou Charybdou by bol pokus celkom nahradiť kresťansko-demokratickú politickú orientáciu konzervatívnou. Upozorňujem, že mnohí si to na Slovensku želajú. A dnes Hlinu povzbudzujú, pretože si myslia, že chce práve toto. Alebo, že aj ak to nechce, tak to tak napokon dopadne. Sú to ľudia, ktorí kresťanskú demokraciu z rôznych dôvodov vôbec nechcú. Väčšinou to otvorene nevravia, ale pôsobia zákerne tak, aby ju diskreditovali. Zdôrazňujú chyby jej protagonistov, aby ju urobili nedôveryhodnou, avšak spravidla tak, že zovšeobecňujú, ako by to nebolo iba osobné zlyhávanie chybujúcich ľudí, ale akoby to bolo čosi čo je systémovo falošné. Toto nie sú naši spojenci, aj ak nám niekedy tlieskajú. Naopak, práve vtedy by sme sa mali mať osobitne na pozore!
Keď som sa pred šiestimi rokmi vrátil do KDH, veľmi rýchlo som zistil, že táto politická strana už nie je v tej kondícii, ako bola v čase, keď som ju opúšťal. Upozorňoval som na to vtedajšie vedenie, písal som články, založili sme občianske združenie KREDIT na pomoc kresťanskodemokratickej politike, a po celý ten čas som sa usiloval presviedčať ľudí okolo KDH, že táto politická strana potrebuje obnovu. Stále si to myslím. A nazdávam sa, že teraz má na to ozaj dobrú príležitosť. Lebo nemusí robiť parlamentné kompromisy. Môže sa dobre pripraviť. Má šancu preniknúť do hĺbky znakov času, ktorý prežívame. To vyžaduje veľké intelektuálne nasadenie a i smelé zmeny predovšetkým v programe strany. Nie mediálne príťažlivé, či populistické návrhy, ktoré napokon nikto nebude schopný vykonať. Musíme si znovu prehodnotiť základnú politickú otázku, na koho strane sme? Na strane tých, čo nás môžu azda finančne podporiť, čo majú široké lakte a sú dostatočne silní, že si dokážu pomôcť aj sami, alebo na strane tých, čo si sami pomôcť nedokážu, a treba sa ich zastať, pomôcť im a obhajovať ich ľudskú dôstojnosť a práva? Nie teatrálnymi gestami, ale systémovo premyslenou, inteligentnou dlhodobou politickou prácou. A s odvahou, pretože byť na strane slabých spravidla znamená postaviť sa proti tým, čo sú silní.
A práve tu vidím „parketu“ Alojza Hlinu. Lebo bojovník je. Ibaže je ešte potrebné, aby dokázal lepšie rozlišovať, kto by mali byť jeho spojenci, a kto protivníci. Úspešný bude, ak jeho spojencami budú kresťanskí demokrati v celom tom širokom prúde a i rôznosti, aký sa tu za štvrťstoročie utvoril. Mal by vynaložiť všetky sily, aby ich integroval a čerpal z rôznosti tejto základne, nie aby s nimi bojoval. Na to treba veľa veľkorysosti a aj trpezlivosti. Ale vyplatí sa. Lebo skutoční protivníci číhajú na všetko, čo by tento politický kolos, i keď dnes oslabený neúspechom vo voľbách, predsa ešte stále významný, oslabilo, alebo dokonca rozvrátilo. Držím predsedovi KDH palce, aby si v tejto situácii vybral správnu cestu!
Kresťanskí demokrati prežili diktatúru, zocelili sa v prenasledovaní, a prežijú i keby sa príležitosť na skutočnú obnovu strany, ktorú si vytvorili nevyužila. Ale bola by to škoda pre nich, a podľa môjho presvedčenia, i pre našu vlasť.