Nastávajúcich dvanásť mesiacov bude tiež skúškou pre moju politickú rodinu – kresťanských demokratov združených v KDH. Musíme sa rozhodnúť, či chceme byť potichu iba pre seba, pokúsiť sa ešte azda udržať v komunálnej a regionálnej politike, a tak nejako prežiť ťažké časy, ktoré doľahli na súčasný svet i na našu vlasť, alebo nájdeme silu, energiu, odvahu a vôľu pustiť sa s plnou vervou znovu do hlavného zápasu o osud celého národa. To prvé je hra na istotu, podľa mňa však na istotu postupného politického zániku. To druhé je riskantné, vyžaduje námahu, vnútornú obnovu, neustálu pripravenosť prijímať, ale i rozdávať údery, lebo politický zápas je boj, a ani tak nejestvuje žiadna istota, že to všetko napokon dopadne presne tak, ako by sme si priali. Som si ale istý, že iba toto druhé je nielen cestou, ktorá je hodná cti, ale hlavne, že práve takéto KDH slovenská spoločnosť dnes zasa potrebuje.