Keď som včera napísal, že zápas o spravodlivosť znamená predovšetkým uznať a rešpektovať predstavy, záujmy a práva každého, jeden z mojich mladých FB priateľov s nemalou mierou irónie na to reagoval, že veru aj Bašternák, Kaliňák a Fico majú svoje záujmy, predstavy a práva. Mohol by som samozrejme odpovedať celkom jednoducho, že áno. Ale v rozpadávajúcej sa spoločnosti ide presne v tomto o oveľa hlbší problém. Sila našej civilizácie bývala už po dve tisícročia v tom, že rešpektovala univerzálnu dôstojnosť, hodnotu a i práva každého človeka. I hriešneho. Napokon kto je bez hriechu? Pôvodne to bolo preto, lebo verila, že v každom človeku sa ukrýva Boží obraz. To neznamená, že sa nemáme zodpovedať za svoje viny. Ale znamená to, že i vtedy zostáva človek človekom. S dôstojnosťou, právami a hodnotou. Ak toto odmietneme, a ten Boží obraz v našich blížnych už nebudeme ochotní vidieť, tak sa pripravme na zákon džungle. A mnohí, dnes naivní bojovníci, ktorí naleteli ušľachtilým heslám veľkých manipulátorov, len potom uvidia, komu to vlastne tlieskali.