Dobrý ústavný poriadok s tým, že v spoločnosti jestvujú rozličné záujmy, napätia a i konflikty, počíta. Vytvára však mechanizmus, ktorý umožňuje, aby sa zápas medzi ich nositeľmi viedol podľa pravidiel, s ktorými základné usporiadanie štátu v ústavnom poriadku, ráta. Ale ako som už pred časom napísal, skutočný ústavný poriadok Slovenskej republiky, to nie je len litera ústavného textu. To je aj spôsob, ako s ňou žijeme. Je to matka všetkých politických dejov v spoločnosti. Tak sa tvoria naše politické dejiny. Nie som priateľom predčasných volieb, a “iks” krát som to už tu zdôraznil. Ale referendum o nich, keď to viac ako pol milióna voličov požadovalo, malo byť. Mohlo poslúžiť ako ústavný ventil pre nezanedbateľnú časť rozhnevaných občanov. Ľudové hlasovanie by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo úspešné a celý problém by “vyfučal”. Sudcovia ústavného súdu však tento ústavný poistný kanál, ktorý by umožňoval civilizovaným spôsobom “vyvetrať” vášne v spoločnosti, upchali. A tak to bude teraz vybuchovať mimo ústavy. Na uliciach. A pred parlamentom. A ktovie ešte kde a ako? Túto časť našich ústavných dejín začali písať v Košiciach. Myslím si, že veľmi neprezieravo.