Straníci verzus zdravé, demokratické politické strany

Som si vedomý toho, že nie som práve ideálny straník. Aspoň nie pre straníkov, ovplyvnených príkladom Strany, ktorá sa kedysi tvárila, že je všetkým. Ak sa mi vidí, že zameranie sa na stranícky prospech je v rozpore so širším záujmom spoločnosti, alebo s mojim presvedčením, tak to stranícke tričko pre mňa prvoradým nikdy nebolo, nie je a ani nebude. Pritom si ale naozaj vážim každého, kto v sporoch o spoločné dobro dokáže stáť na strane toho, čomu verí, alebo na strane tých, ktorým sa deje krivda. Nestranných kibicov, ktorí sa blahosklonne tvária, že sú nad vecou, takých veľmi nemám rád. V skutočnosti majú väčšinou iba strach, lebo zaujať stanovisko je riskantné. Máme ich aj tu na FB požehnane. A tiež viem, že politické strany sú pre demokratický systém existenčne potrebné. Lebo, len ak slobodní občania svoje hlasy združia, tak nimi môžu efektívne niečo dokázať. Bez zdravých, demokratických politických strán by sa to nedalo. Vždy som sa usiloval, aby sme tu také strany mali. Ale vždy len a len preto, lebo som presvedčený, že bez nich zdravý, demokratický štát byť nemôže. Lebo on, alebo presnejšie dobrobyt jeho ľudu je cieľom, nie tie strany. Ani tá moja. Nejde o ligovú súťaž v športe. Tam nejestvuje nič dôležitejšieho, ako umiestnenie klubu, za ktorý hrám. Vo verejnom živote ide o oveľa viac.