Včera mi na Facebooku niekto napísal, že ak som konzervatívec, tak by som v amerických voľbách mal držať republikánom. Nuž ja držím tomu, od koho môžem očakávať, že prinesie svojmu národu a svetu ľudskejšiu budúcnosť a pri presadzovaní svojej politiky sa správa kultivovane. A naopak, nikdy nebudem držať palce a dávať hlas ľuďom, ktorí sa správajú ako hulváti a huckajú ľudí do nenávisti voči všetkým, kto sú iní, ako oni. A to i keby mali na papieri najlepší program na svete. V uplynulých dňoch som absolvoval štyri besedy na tému konzervativizmus. Dve z toho boli televízne, a jedna sa ešte len bude vysielať. Všade som povedal, a aj tu som to už napísal, že ja neviem, či som konzervatívec. V konzervatívnom prostredí ma považujú za liberála a v liberálnom zas za konzervatívca. A ja si o sebe myslím, že niektoré moje názory sú konzervatívne a iné zas liberálne. Ako ostatne u každého. Ak niekto príliš vypína hruď, že je čistá esencia iba jedného z týchto prúdov, či prístupov, je to podľa mňa póza. Počas celého svojho verejného života (vrátane týchto článkov) som sa vždy usiloval zdôrazňovať, že dobrá spoločnosť potrebuje i rozvahu a istú mieru opatrnosti voči novým veciam, ale rovnako i slobodu a schopnosť prijímať zmeny, ktoré prináša život. Jedno bez druhého vedie vždy k zlyhaniam, omylom a často aj k oveľa horším následkom pre život všetkých. Takže priatelia, hľadajme radšej spoluprácu, namiesto póz a nálepkovania!