Túžime po mieri, ale ako sa k nemu dá dospieť?

Rád by som ku koncu roka, v ktorom sa rozhorela vojna, zasahujúca tak či onak celý svet, hovoril o mieri. Zamyslel sa nad tým, či, a ako sa dá k nemu aj v tomto konkrétnom dejinnom období dospieť. Nedávno som si tu na FB všimol polemiku o tom, ako sa dá skončiť vojna, pre ktorú sa rozhodla jadrová mocnosť. Výsledok tej diskusie nebol optimistický. Pokým veľmoc, ktorá vlastní takéto ničivé zbrane je odhodlaná vojnu viesť, tak ju v podstate nemá kto zastaviť. Ja si ale myslím, že netreba strácať nádej. Každá vojna raz skončí. A máme už historickú skúsenosť s tým, ako skončila studená vojna. Keď koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia nadobudli Rusi (vtedy v Sovietskom zväze) dojem, že si môžu robiť čo chcú, tak sa Západ celkom prekvapivo zmobilizoval. Severoatlantický pakt rozmiestnil rakety stredného doletu v strednej Európe, americký prezident prišiel so strategickou obrannou iniciatívou tzv. hviezdnych vojen, a zrazu sa ukázalo, že Rusi tomu tempu už nestačia. A potom začali postupne umierať aj sovietski lídri. Až prišiel taký, ktorému došlo, že jedinou cestou je dohodnúť sa. A odísť z Afganistanu, potom aj z Československa, Maďarska, Poľska i z východného Nemecka. Trvalo to ale asi pätnásť rokov. Takže neklesajme na duchu, ale nečakajme ani, že budúci mier padne z neba. A bohužiaľ, nemôžeme čakať, že ten mier vybojujú Ukrajinci sami. Bez novej strategickej iniciatívy Západu to bude trvať dlhšie a bude to bolestnejšie. A my tu pod Tatrami sa hlavne usilujme o to, aby sme aj po budúcich voľbách zostali na tej strane, ktorá je v práve!