Nedávno mi redaktor jednej televízie položil otázku, či je Slovensko pripravené na hybridnú vojnu. Myslím si, že nie, tak som aj odpovedal, ale ešte pred touto otázkou je na mieste sa opýtať, či sa nás to vlastne vôbec týka? Lebo ja vskutku pozorujem, že to, čo sa pod týmto, trochu módnym výrazom myslí, sa Slovenska dotýka azda oveľa viac, než sme si ochotní pripustiť. Už celé mesiace sa naša vlasť nachádza na bojovom poli hybridnej vojny a ani trochu sa tomu nebráni. Pritom pre malý štát by mohol byť koncept nového obranného myslenia nielen rizikom ale i príležitosťou.
Doktrína tzv. hybridnej vojny sa spája so strategickým článkom súčasného náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý pre časopis Vojensko-priemyselný kuriér napísal začiatkom roku 2013. Teda ešte pred viditeľným vypuknutím ukrajinskej krízy,. Gerasimov sa vtedy zamýšľal nad novou bezpečnostnou situáciou vo svete a nad tým, ako by jej malo Rusko čeliť. Konštatuje, že v súčasnom svete sa stále vo väčšom rozsahu stierajú hranice medzi mierom a vojnovým stavom, a často nie je jasné, že vojna už prebieha. Z toho formuluje svoju východiskovú vojensko-politickú tézu, že súčasný svet sa nachádza v stave permanentnej vojny. A aj ak štát, v ktorom žijeme, v jeho prípade Rusko, nie je v štandardnom vojnovom stave, dôsledky onoho permanentného konfliktu sa dotýkajú každého. Z tohto predpokladu Gerasimov potom narysoval svoju predstavu stratégie vedenia konfliktov, ďaleko nad rámec operácií štandardných armád, a i bez zbraní. Nová vojna sa začína v hlavách ľudí. Internet, médiá, sociálne siete a informačná ofenzíva sa stávajú stále mocnejšími nástrojmi, určujúcimi obsah a povahu konfliktov v dnešnom svete. Tieto nové „zbrane“ môžu i bez tradičného boja rozložiť protivníka tak, že sa napokon ani nebude schopný brániť. A v konečnom dôsledku mu potom vnútiť svoju vôľu i bez boja.
Uplynulé dva roky ukázali, že ruská politika strategické úvahy svojho náčelníka generálneho štábu zobrala vážne. A to zďaleka nie iba na Ukrajine. Tam sa konflikt dostal už do fázy násilných operácií. Ale zápas v hlavách, zápas, ktorého cieľom je rozložiť schopnosť možných súperov čo len uvažovať o účinnej obrane, prebieha na oveľa rozsiahlejšom teritóriu súčasného sveta. A veru nie neúčinne.
Slovensko sa nachádza v prvej línii tohto hybridného konfliktu. Tým, čo ho rozohrávajú, sa podarilo postaviť ľudí v našej vlasti znovu proti sebe. A to už nie je správa z ďalekého sveta, ktorá sa nás netýka. Gerasimov v uvedenom článku píše i o skúsenostiach, ako sa fungujúce štáty môžu v priebehu niekoľkých mesiacov, alebo niekedy i dní rozložiť v násilí a chaose. Toto nie sú akademické a vzdialené udalosti, ale je to reálna hrozba pre národy, ak sa z nich vytratí zmysel pre spoločný záujem. Pre národy rozčesnuté vnútorným rozdelením. Pre národy hľadajúce radikálne a rýchle riešenia. Pre národy, ktoré neboli schopné čeliť prvej fáze hybridného konfliktu.
Tvorcovia obrannej a bezpečnostnej politiky na Slovensku by pred touto novou stratégiou nemali zatvárať oči a mali by začať organizovať obranu už v tomto štádiu. Je oveľa lacnejšie, ale hlavne, pre život ľudí oveľa šetrnejšie, brániť sa v hybridnej vojne už vo fáze zápasu o myslenie. Aby konflikt neprerástol do štádia chaosu a násilia.
Narastajúci konflikt medzi Západom a Ruskom je nešťastím pre obe strany. Nie je úlohou slovenskej zahraničnej a brannej politiky ho rozsúdiť, ale malo by nám byť pri každom rozhodnutí jasné, že sme súčasťou Západu. Nemôžeme sa postaviť nikde mimo. A asi nechceme prejsť na druhú stranu. To netvrdia dokonca ani najväčší kritici západnej bezpečnostnej štruktúry NATO. V súčasnej fáze hybridného konfliktu im (a Rusku) stačí, ak ju odmietajú, rozkladajú a tvária sa, že nepotrebujeme nič.
A práve tu mi chýba premyslené konanie tvorcov našej obrannej a bezpečnostnej politiky. Vysvetľovanie možností, rizík a záruk pokojného života v našej vlasti. Nie konfrontačne, ale trpezlivo a hlavne dôsledne. Úsilie o vytváranie spoločnej vôle chrániť našu vlasť pred konfliktami súčasného sveta je zápasom v prvom štádiu hybridnej vojny, v ktorom sa už dávno nachádzame. Ak ho zvládneme, tak azda dokážeme zabrániť tomu, aby nastúpili tie ďalšie.
Nové strategické uvažovanie môže byť pre malé národy i veľkou príležitosťou. Hoci malé štáty nikdy nepostavia také veľké armády ako Rusi, či Američania, ani si nevyzbierajú toľko prostriedkov do obranného rozpočtu. Ale môžu prichádzať s nápadmi. A môžu mať smelé srdce, pripravené brániť svoju rodinu, svoje presvedčenie a svoju vlasť. Prijať výzvu hybridného konfliktu môže znamenať nielen účinnejšiu obranu svojej vlasti, ale môže pomôcť i tým, čo sa nachádzajú v jeho ďalších fázach. Pretože základnou podmienkou pre úspech v zápase, ktorý prebieha v hlavách ľudí v hybridnej vojne, je poctivé úsilie o spravodlivejší svet. A s tým môže prichádzať i ten najmenší. I Slovensko. Nebojme sa prijať túto výzvu!