Možno sme trochu zaskočení tým rozsahom bezohľadnosti, nenávisti, podvádzania a sebectva na našom malom Slovensku. Nie je to len ojedinelý terorista, ktorému “preplo”, či nejaká opitá beštia, ktorá si myslí, že si môže dovoliť všetko. Tí dvaja, čo v uplynulých dňoch otriasli Slovenskom, vyrástli zo zlej tradície a nositelia tej tradície tu medzi nami žijú. Je ich veľa a sú z veľkej časti aj organizovaní. Treba s nimi zviesť zápas. Ale nenechajme sa vyprovokovať k tomu, aby bol taký, aký ho chcú mať oni. Lebo jednak sú v tom šikovnejší, ale hlavne, ak by sme na ich hru pristúpili, tak nás stiahnu do svojej cenovej skupiny. Je dobre si v ponurých chvíľach všimnúť, že to temné nie je všetko, čo tu máme. Treba vidieť aj to množstvo solidarity, ktoré vyvolá každá ľudská tragédia. Koľko našich bratov a sestier i tu v našej vlasti sa nezištne postaralo o ľudí, čo utekali pred vojnou. Koľkí anonymne prispievajú na účty tým, čo sú v núdzi. Koľko ľudí obetuje svoj čas a námahu, aby sme žili v zdravšom prostredí. Často bez toho, aby od niekoho za to niečo čakali. Je tu stále veľa ľudí, ktorí na sebe pracujú, učia sa a vytvárajú kultúru, ktorá je súčasťou toho, čo ľudstvo postupne buduje. Je tu mnoho mužov a žien, ktorí veria, že tak, ako hovoril i náš, kedysi ešte spoločný prezident, pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Týchto ľudí našťastie tiež stretávame. Prinášajú do našej každodennosti Božie svetlo. I toto je Slovensko. Ak na takýchto ľuďoch založíme našu budúcnosť, nemusíme mať o ňu obavy. Len sa nenechajme pri tom rozkladať vlastnými, často podľa nás ušľachtilými pohnútkami ideologického sebectva! Lebo každé sebectvo patrí do arzenálu tých, ktorí na druhých a na spoločné dobro kašlú.