Výzva prezidentky Čaputovej, aby sme sa nevracali do doby pred koronou a dokázali spolupracovať tak, ako počas krízy, je trochu idealistická, ale práve preto sa mi páči. Lebo nášho verejného života sa chopili pragmatici a urobili z neho hryzovisko. Každý v ňom hrá na seba, alebo v lepšom prípade na svoj klan. Étos spolupráce vedie k tomu, že dožičíme aj druhým. Škoda, že sme ho schopní zväčša iba vtedy, keď máme na mále! Ale treba sa usilovať, aby sme si uvedomili, že nám prospieva aj inokedy. Je to asi trochu idealizmus, ale bez neho by sa spoločnosť nestala nikdy lepšou. Len vďaka nemu sa to predsa len niekedy podarí. Vďaka, pani prezidentka!