Drahá Boženka,
prvýkrát sme sa s Ferom s tebou rozprávali na jeseň v roku 1974. Vydávala sa Mária, Ferova sestra, malo to byť v našom kostolíku svätých Cyrila a Metoda a my sme chceli niečo zahrať. Tak amatérsky, ale od srdca. Ty si to tam už vtedy mala tak trochu všetko na starosti, od kvetov, až po muziku. Vôbec si sa nestarala, ako hráme, ale veľmi prísne si nám vtedy kládla na srdce: „Dobre, chlapci, ale zapamätajte si, keď sa teraz dohodneme, to už je záväzok.“
Každé ľudské konanie vyžaduje istú disciplínu. Ale u teba to bolo niečo viac. Ako u Malého princa, o ktorom písal Exupéry. On (alebo prekladateľ) použil slovíčko puto. Ty si vravela o záväzku. Každý záväzok znamená, že sa v prospech spoločného diela, ale hlavne v prospech druhého človeka, vzdáme nejakej časti svojej slobody. Lebo nám o niekoho ide. „Ty si pre mňa zatiaľ iba malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ,“ hovorí líška Malému princovi. „Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať…“ Tam smeroval, milá Božka ten záväzok, ktorý si v ten jesenný podvečer pred päťdesiat jeden rokmi tak zdôraznila! Vtedy sme si to neuvedomovali ani my, a asi ani ty. Ale po polstoročí sme sa naučili, že takto sa, krok po kroku, záväzkom po záväzku, buduje spoločenstvo ľudí, ktorí sa vzájomne potrebujú. Bola si jeho dušou.
Iste, náš páter mu dával duchovný obsah. Ani to sme vtedy asi celkom nedokázali doceniť, že keď čítal z evanjelia o tom, že to Kráľovstvo, o ktorom hovoril často pán Ježiš, nepríde ako veľká udalosť, ale klíči v našich srdciach a vzťahoch už teraz. Toto sme v našom spoločenstve s tebou, Boženka, zažili.
Iste, bolo tam spievanie. Chceli sme prispieť k pátrovej misii uprostred nie príliš prívetivej reality režimu, ktorý nebol tomu práve najpriaznivejšie naklonený. Napriek tomu si neskromne myslím, že sme vtedy spievali presne tak, ako to bolo vtedy potrebné. Mala si pevný hlas, soprány sa mohli o teba oprieť. Na stovkách skúšok si však predovšetkým vždy dbala o disciplínu. My menej. I za to sme ti vďační.
Naše predstavy o tom, ako je to v nebi, sú určite veľmi detské. Som presvedčený však, že nám náš Stvoriteľ i tam ponechá slobodnú vôľu. Veď bez nej by sme to neboli ani my. To dobrodružstvo nášho nesmrteľného života sa preto ani tam nemôže skončiť, a ja sa na to teším. Ale kde je sloboda, tam je potrebné občas i to láskavé slovo, ktoré nás bude upozorňovať, že v nej síce môžeme všetko, ale nie všetko je nám a našim bratom a sestrám na osoh. Aj anjelský chór iste potrebuje niekoho, kto občas povie, aby sa nevyrušovalo. Lebo my budeme vyrušovať. A vtedy nastúpiš zase ty. Záväzok, ktorými sme za seba vzájomne zodpovední, pokračuje ďalej.
Tešíme sa, milá Boženka, že sme takto spolu spútaní tým, ako sa vzájomne potrebujeme a budeme potrebovať. A ako sa máme a naďalej budeme mať radi. Nech nás v tom náš Pán požehnáva!