Dnes si pripomíname výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bol to koniec prvej veľkej krvavej svetovej vojny a líder česko-slovenskej revolúcie, Tomáš G. Masaryk sa vtedy nachádzal v exile. Ferdinand Peroutka, autor monumentálneho diela “Budování státu” veľmi trefne vystihuje prečo sa vlastne Masaryk stal hlavou tohto odboja. Píše to tak trochu akoby mimochodom, komentujúc fotografiu, na ktorej bol TGM, keď sa decembri 1918 vracal domov. Cestou sa zastavil vo Francúzsku, kde sa prihovoril k československým legionárom. Snímka ho zachytáva pred vojakmi tak, ako pred takýmto typom poslucháčov nestál nikdy žiaden vojenský vojvodca. Peroutka opisuje, ako tam stál so vztýčeným ukazovákom, podávajúc morálne a ideové poučenie. “Význačnou známkou tej konštelácie bolo, že i bojovníci sa ohliadali po ideáloch, poznajúc, že idey pomáhajú v boji. Aj skeptici na strane Dohody, ktorí v tom nevideli viac ako iba heslá, správali sa voči nim úctivo. Vedeli, že potrebujú vojakov, ktorí veria, že bojujú za právo… To bola situácia muža so vztýčeným ukazovákom… Masaryk mal čo povznášajúceho povedať ľuďom, ktorí sa chystali niesť svoju kožu na trh… Stal sa vodcom národa v revolúcii, pretože mu dokázal postaviť ideové ciele. To je vysvetlením, prečo sa on a nie niekto iný stal vodcom. Revolúcie sa nerobia bez filozofie. Dobre napísal Havlíček: meč bez teórie, je iba kusom železa.“ Bohužiaľ, keď sa Masaryk pominul, štátu, ktorý mohol byť predobrazom spolupráce bratských národov, sa zmocnili ziskuchtiví pragmatici, kšeftári, malí ľudia, šarlatáni a na dlhé obdobie napokon vodcovia zločineckého režimu, a to ho postupne rozložilo. Ideály, s ktorými vznikal sa stratili. Škoda tej nevyužitej šance! A aj memento pre budúcnosť. A taktiež poučenie, ako pre dobrú politiku potrebujeme poctivú filozofiu.