Asi žiadnym voľbám v Čechách sme od skončenia nášho spoločného štátu nevenovali u nás toľko pozornosti, ako týmto posledným, prezidentským. Bolo to azda i preto, lebo my máme priamu voľbu už viac ako desaťročie, a česká politická reprezentácia nad ňou dlho ohŕňala nos, považovala ju za nenáležitú a prijala ju tak trochu proti svojej vôli. To, čo však obe kolá prvého ľudového hlasovania urobilo naozaj pútavým, bol jeho reálny priebeh, konkrétne osoby a predvolebný zápas. Rozohrala sa zaujímavá politická partia, do ktorej sa so zanietením zapojil i národ. V čase, keď v našich končinách panuje voči politike skôr dešpekt a dezilúzia, keď tú veľkú hodnotu, ktorou je politická sloboda, stále viac gniavia a dusia čoraz mocnejšie záujmy, zrazu u našich susedov rozohrali aktéri prvej priamej voľby hlavy štátu vskutku pekný demokratický zápas. A ľudia s nádejami rozhodli. Ani sklamanie tábora porazených už nevráti krajinu do tej bezútešnosti, ktorá často vedie ľudí i v demokratickej spoločnosti k pocitu, že sa nedá nič zmeniť. A to je výhra pre všetkých. Pretože bez viery v zmysel demokratického rozhodovania, si nemôže slobodná spoločnosť uchovať práve to najcennejšie, čo má. Skutočnú slobodu.
Hlavné výhrady českých politických elít voči priamej voľbe prezidenta spočívali v akejsi nadutej nedôvere, že si ľudia nevyberú dobre. Kritici priamej voľby argumentovali, že na skutočnej osobnosti sa môžu dohodnúť len sveta znalé a zodpovedné politické strany v parlamente. Ľudia, podľa nich, volia na základe iných kritérií, bez politickej erudície a skutočnej zodpovednosti za výsledok. Takto dôvodili odporcovia demokracie vždy. Už za starých Grékov, a o mnoho neskôr v moderných dobách, hlavne v zápasoch o rozširovanie volebného práva. Príkladov, ktoré by takúto argumentáciu podporili, možno samozrejme uviesť veľa. Rozširovanie demokracie totiž neprináša do verejného života nevyhnutne ani viac mravnosti, ani viac profesionality. Ľudové rozhodovanie nie je vždy zárukou dobrého rozhodovania. Má však dve nesporné a zásadné výhody. Jednak rozbíja mocenské kartely kabinetného rozhodovania, a jednak je rozširovaním slobody človeka.
Pretože komu asi najviac vyhovovala voľba hlavy štátu v parlamente? No tomu, kto v ňom dokázal zhromaždiť potrebnú väčšinu. Teda politickým stranám. Každé kabinetné rozhodovanie najskôr úzkostlivo chráni vlastné mocenské postavenie, a až potom sa začne zaujímať o čokoľvek iné. A pokiaľ ide o slobodu, jej hodnota je pre náš život zásadná. Môj obľúbený anglický filozof a spisovateľ G.K.Chesterton kdesi veľmi výstižne píše, že žiaden normálny mladík a žiadna normálna dievčina by si nechceli nechať nadiktovať svojho životného partnera nejakou odborne zdatnou inštitúciou. Čo ako sme možno v očiach kadejakých expertov nekvalifikovaní, v týchto, pre život najpodstatnejších veciach, si chceme vyberať sami.
Už prvá česká ponuka zaujala. Veľká politika, ale i trochu švejkovčiny. Ľudia s „históriou, ako i nepopísané „nové tváre“. Nepolitickí idealisti, nepolitický odborník, potetovaný chlap i starí harcovníci.
Napriek očakávaniam odborníkov, Česi v prvom kole napokon vsadili na politickú skúsenosť, intelekt a šarm. Celkom prirodzene rozhodli aj o tom, čo je ešte stále hlavným frontom súdobého politického zápasu. Môžu si rozliční politológovia písať, ako sa stierajú rozdiely medzi pravicou a ľavicou! Českí voliči presne vycítili, kade sa vinie hlavná spoločenská barikáda. A zvolili na ňu protagonistov naozaj par excellance!
Vyhrať môže iba jeden, a je mi trochu ľúto, že to nebol ten, čo mi bol ideovo bližší. Súboj ale posilnil i zdanlivo vyhasínajúcu českú pravicu. Lebo ukázal, že je stále mocná, pretože za ňou stojí veľa ľudí. A nielen ako tichí voliči. Zasadili sa, verejne bojovali o svoje videnie spoločnosti.
Toto nech nám je azda príkladom i pre budúcoročnú voľbu prezidenta u nás! Pravicové strany sa nemusia úporne dohadovať na spoločnom kandidátovi. Veď by to bol zasa taký malý kabinetný kartel. Oveľa lepšie bude, ak pôjde do prvého kola radšej viac kvalitných kandidátov. Nech ukážu, nech bojujú a dôverujme ľuďom, že z nich vyberú dobre!