Zmeny, ktoré do našich životov prináša súčasný svet môžeme posudzovať rozlične. Toto hodnotenie závisí predovšetkým od toho, čo považujeme v živote za dôležité. Premeny, ktoré posilňujú sebecký individualizmus, bezohľadnosť voči druhým, zmeny, čo podnecujú zvyšovanie spotreby a utlmujú tvorivosť, čo zvádzajú človeka k pohodlnosti a zabíjajú v ňom všetko veľké a krásne, nepochybne vzbudzujú obavy a stavajú vážne otázniky pred našu spoločnú budúcnosť. Sekulárna západná spoločnosť, ktorá sa už dávnejšie celkom vedome vo svojom politickom usporiadaní oddelila od náboženstva, sa v súčasnosti stále silnejšie a cieľavedomejšie usiluje pretrhávať aj korene, vedúce k duchovným zdrojom, z ktorých táto spoločnosť vyrástla. Toto nás, čo veríme vo vnútornú silu a oslobodzujúcu energiu kresťanstva, celkom prirodzene znepokojuje. Ale súčasný svet neprináša iba hrozby. Prebiehajú i reformy, ktoré pred nami otvárajú celkom nové príležitosti. Povzbudivé a nádejné. Jednu z takýchto oslobodzujúcich premien prináša otvorený priestor médií. Preráža okná tam, kde bývala tma. „Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť…“ (Mk 4,22) vyhlásil Kristus pred dvoma tisícročiami.
Médiá nemajú radi hlavne tí, čo by si želali utajiť svoje skutky. Hromžia na ne a vyčítajú im, že sa ženú za senzáciami, pôsobia na nízke pudy davu a často majú i vlastné ekonomické, či politické záujmy. A je to v mnohých prípadoch pravda. Napriek nej však média, vďaka svojim obrovským možnostiam, predovšetkým nemilosrdne odhaľujú to, za čo sa najrozličnejší mocní tohto sveta hanbia. Komu ide o pravdu, uzrie v moderných médiách znamenie nádeje.
Isteže, médiá poznajú svoju moc. A celkom prirodzene majú i svoje záujmy. Často sme svedkami kadejakých manipulačných a dezinformačných mediálnych kampaní, smerujúcich k diskreditácii niekoho, koho si vzali na mušku. Ale pluralitný svet médií umožňuje tomu, komu jedny médiá krivdia, v druhých sa brániť. Mediálny svet je úžasnou príležitosťou súčasného sveta. Ale samozrejme výslednica ich pôsobenia je taká, akí sú ľudia, čo do mediálneho sveta vstupujú. Ale pozor! Už to nemôžeme alibisticky hádzať iba na profesionálnych mediálnych pracovníkov. Moderný mediálny svet je dnes otvorený. Vďaka internetu do neho môže vstúpiť každý. Niekedy stačí trochu práce a aktivity, v tých najvážnejších otázkach však verejná diskusia vyžaduje neraz i kus odvahy. Ale bez statočnosti sa nikdy nič dobré nepodarilo presadiť.
V uplynulých dňoch nás mohla milo prekvapiť pozornosť, ktorú venovali médiá voľbe pápeža. Nielen tie úzko profilované, katolícke, ale i tie naozaj masové, takzvané sekulárne. A nebolo to iba štandardné plnenie si informačnej povinnosti. Ani iba očakávanie veľkého čitateľského, poslucháčskeho, či diváckeho záujmu. Slovenské, ale i svetové médiá so zaujatím a viditeľným očakávaním ich redaktorov, často ozaj sekulárnych, sledovali a komentovali voľbu Kristovho zástupcu. Verejne a so zanietením o nej premýšľali. Tešili sa, keď z komína Sixtínskej kaplnky vyšiel biely dym.
Ak veríme v oslobodzujúcu silu Kristovho učenia, nemôžeme sa s ním zavierať do uzavretých komunít „tých našich“. Veď práve vďaka tejto sile sa zrodila a vyrástla najúžasnejšia civilizácia ľudskej histórie. A ak je dnes ohrozená, tak iba preto, lebo stráca kontakt s týmto svojich fundamentom. Ako inak možno toto oslobodzujúce učenie dostať znova medzi ľudí, ak nie prostredníctvom médií? Veď dnešní ľudia už z drvivej väčšiny do tých uzavretých komunít a kostolov sami neprídu. I čerstvá skúsenosť z voľby pápeža potvrdzuje, že moderné médiá sú aj pre Kristovo učenie otvorené. Nie sú nepriateľským priestorom. Ibaže už nemajú rešpekt pred ničím, čo je tajné. Ale to je predsa doslova to, čo Kristus hlásal!
Do tejto atmosféry plnej nádejného očakávania však prišla tento týždeň zo slovenských Donoval prekvapivá správa. Kňazi a rehoľníci, ktorých povolaním je hlásať Kristovo posolstvo, môžu na Slovensku odteraz toto svoje povolanie účinne, teda cez médiá, vykonávať iba so súhlasom nadriadeného ordinára. Slovenskí biskupi tým vyslali signál nedôvery. Voči médiám i voči vlastným. Voči médiám, akoby to bolo nepriateľské prostredie, kam môžu posielať iba preverených bojovníkov. Voči vlastným, akoby naši kňazi nemali dosť citlivé svedomie, aby sami posúdili, či sú schopní v médiách hlásať Kristovo posolstvo.
Ako inak sa voči svetu dnešných médií postavil čerstvo vyvolený pápež František. „Buďte si istí, že cirkev má veľký záujem o vašu vzácnu prácu…Mám vás rád a ďakujem za všetko, čo ste urobili,“ povedal na svojej prvej audiencii asi šesť tisíc novinárom Petrov nástupca. Myslím si, že začal načrtávať cestu, ktorá je lepšia než nedôvera, zákazy a príkazy.